Peľ (nesprávne alebo staršie pyľ^[1][2], staršie pel^[3]; lat. pollen alebo pollina) je súbor (resp. masa) zrelých peľových zŕn. Peľové zrno (iný názov: peľové zrnko; lat. granum pollinis, granum pollinarium) je mikrospóra (čiže samčí výtrus) semenných rastlín. V zrelom stave má peľové zrno obyčajne podobu mikroskopického útvaru skladajúceho sa z dvoch buniek so spoločným pevným obalom (menšia bunka je úplne vnorená do väčšej a obe bunky majú haploidné jadrá); farba a tvar peľového zrna sa značne líši v závislosti od druhu rastliny. Peľové zrná sa tvoria v peľových komôrkach tyčiniek kvetov (vrátane šištičiek). Peľová komôrka (najmä u krytosemenných rastlín nazývaná aj: peľnicová komôrka; staršie: prašn(íkov)é púzdro^[2]; lat. loculamentum) je mikrosporangium (čiže výtrusnica mikrospór) semenných rastlín. U krytosemenných rastlín je peľová komôrka súčasťou peľového váčku (iné názvy: peľový vačok, peľnicový váčok, peľové vrecko^[4]; lat. theca, theca antherae), ktorý je súčasťou peľnice (staršie: prašník^[5], prášnik^[3]; lat. anthera) tyčinky. Pri opelení, čiže fyzickom prenose peľového zrna na samčiu časť kvetu, vyrastá z peľového zrna rúrkovitý výbežok, ktorým sa peľové zrno spojí s vajíčkom a dochádza k oplodneniu; tento výbežok sa nazýva peľové vrecúško (staršie: (peľová) láčka^[6], peľová nitka^[7]; lat. sypho, sipho, tubulus pollinicus). ^{[8][9][10][11][12][13][14][15][16]}

Štúdiom peľový zŕn a spór sa zaoberá palynológia.^[17]

Kvitnúce rastliny tvoria k svojej reprodukcii v peľniciach kvetu peľové zrná vo veľkých množstvách. Na jednej peľnici môže byť až 100 000 peľových zŕn a jedna rastlina vyprodukuje až 5 miliónov peľových zŕn. Počas opelenia (pollinatio) sa peľové zrná dostávajú na bliznu kvetu, buď anorganickou cestou (opelenie vetrom, vodou), alebo organickou (prostredníctvom hmyzu, stavovcov). Pred poškodením sú chránené odolným obalom. Priemerná veľkosť peľového zrna je 0,05 mm pri priemernej váhe 250 ng, najmenšie peľové zrno má nezábudka (Myosotis) o veľkosti 0,006 mm, najväčšie nocovka (Mirabilis) s rozmerom 0,25 mm. Menšie peľové zrná do 0,1 mm môže prenášať vietor (anemogamia), tie sú i v ovzduší rizikové pre alergikov. Opelenie väčšími peľovými zrnami potom zabezpečujú živočíchy, najmä včely. Peľové zrná sa ďalej líšia tvarom, ktorý je zväčša elipsovitý, ale môže byť trojuholníkový, hviezdicový a i., povrchom, ktorý je u anemogamných rastlín hladký, nelepkavý, u entomogamných drsný, lepkavý, farbou, ktorá je zväčša žltá, ale i biela, zelená, tmavá a i. ^[18]

Pozri aj článok včelí peľ.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peľ