Pavlovce nad Uhom
obec
Kostol sv. Jána Krstiteľa
Vlajka Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Michalovce
Región	Zemplín
Nadmorská výška	108 m n. m.
Súradnice	48°37′00″S 22°04′00″V / 48,616667°S 22,066667°V / 48.616667; 22.066667
Rozloha	33,42 km² (3 342 ha) [1]
Obyvateľstvo	4 652 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	139,2 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1327
Starosta	Anton Kocela[3] (nezávislý)
PSČ	072 14
ŠÚJ	522872
EČV (do r. 2022)	MI
Tel. predvoľba	+421-56
Adresa obecného úradu	Kostolné námestie 1
E-mailová adresa	pavlovce@slovanet.sk
Telefón	6494389
Fax	6494536
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Pavlovce nad Uhom
Webová stránka: pavlovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Pavlovce nad Uhom sú obec na Slovensku v okrese Michalovce.

Obec Pavlovce nad Uhom je situovaná vo východnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške 108 m n. m. Medzi susedné obce patria: na severe - Senné a Bežovce, na juhu - Veškovce, Čierne pole a Krišovská Liesková, na východe - Vysoká nad Uhom a Bajany, na západe - Stretava a Stretavka. Za Uhorska bola obec súčasťou Užskej župy a bola sídlom slúžnovského okresu. V roku 1960 došlo k spojeniu vlastných Pavloviec nad Uhom a osady Ťahyňa, čím vznikla súčasná podoba obce.

Pavlovce geomorfologicky patria do celku Východoslovenská rovina a podcelkov Kapušianske pláňavy, Senianska mokraď^[4]. Krajina pozostávajúca prevažne z rovín a nív vznikla postupným zanášaním ílovitými a hlinito-piesčitými sedimentami, pozostatkami starých riečnych ramien a meandrujúcich tokov, z obdobia holocénu.

Geologická stavba územia pozostáva z nivných sedimentov, splachov, pleistocénnych viatych pieskov a pieskových dún. V katastrálnom území obce sa nachádzajú ložiská ropy, zemného plynu a zlievarenských pieskov.

Kataster obce odvodňuje rieka Uh, pramení pod Užockým priesmykom na Ukrajine a pri obci Stretavka ústi do Laborca, ktorá sa v minulosti vylievala. Celková plocha povodia činí 2 791 km², z toho na slovenskej strane 792 km², a celková dĺžka Uhu predstavuje 127 km, z toho na slovenskej strane 19,6 km. Priemerný prietok predstavuje hodnotu 32,9 m³/s a maximálny nameraný 1 420 m³/s. Blízko Pavloviec sa nachádza riečne jazero Ortov, ktorého hladina stúpa a klesá v závislosti od toku rieky. Na základe mapy z roku 1863 vieme, že v minulosti sa v katastrálnom území obce nachádzalo minimálne sedem vodných plôch, ktoré miestni nazývali jazerami. Územie sa vyznačuje bohatstvom podzemných vôd.

Východoslovenská nížina má subkontinentálnu klímu s ročným úhrnom zrážok 530 až 650 mm, so zimami nad −3 °C až −5 °C. Priemerná teplota v obci sa pohybuje okolo 9 °C^[4].

Po páde Veľkomoravskej ríše sa postupne oblasť zemplínsko-užskej nížiny stala na nasledujúcich takmer tisíc rokov súčasťou Uhorska. Toto územie bolo postupne, v troch etapách, osídľované Maďarmi, ktorí sa vmiesili medzi pôvodné slovansko-slovenské obyvateľstvo. Na prihraničných územiach mladého Uhorska začali vznikať nové strážne osady strategického významu.

Podľa profesora Ferdinanda Uličného, Pavlovce nad Uhom vznikli usadením strážnych hliadok Plavcov^[5]:329 (rusky Polovci). Zajatí Plavci boli nútení vykonávať strážnu službu. Názov Pavlovce resp. Plavce však obci nedali Plavci, ale slovenskí obyvatelia a maďarská šľachta následným pomaďarčením^[5]:174 a poslovenčením v priebehu času.

Podľa inej teórie (jazykovedec Ján Stanislav) názov obce vznikol od vtedy obľúbeného slovanského mena Pavol^[6].

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1327 z darovacej listiny kráľa Róberta z Anjou, ktorou kráľ potvrdil darovanie obce Pavlovce, Petrovi, zvanému Túz.

Za zásluhy bratov Matúša II. z Pavloviec (? - 1437) a Juraja z Pavloviec (? – 10. 4. 1439, Ostrihom), členom vládnuceho rodu pánov z Pavloviec (de Palócz), sa kráľ Žigmund obom bratom odvďačil. V roku 1417 potvrdil ich dedičné majetky^[5]:97. Pavlovce sa v 15. a 16. storočí stali centrom panstva Pavlovce pozostávajúceho z dedín Bežovce, Blatná Polianka, Čabraď (pri Bežovciach), Chyzzer (pri Bajanoch), Kapušianske Kľačany, Iňačovce, Rebrín, Senné, Tašuľa a Záhor^[7]. Peter Túz, prípadne jeho synovia, nechal(i) v Pavlovciach postaviť stredoveké rodové sídlo, ktoré sa neskôr vyvinulo v opevnený kaštieľ, spomínaný ako „castellorum Palocz“. Podľa všetkého by sa hradné zrúcaniny mali nachádzať v západnej časti miestneho parku^[8]:193. Neskôr, v roku 1429, bratom pripadol majetok panstva Blatný Potok (Sárospatak). Rod pánov z Pavloviec vymrel po meči pádom Antona z Pavloviec (? - 29. 8. 1526) v bitke pri Moháči roku 1526^[9], novými zemepánmi oppida Pavlovce sa stali Dobóovci z Ruskej (Dobó de Ruzska).

Uhorsko sa v 17. storočí nieslo v znamení reformácie, protitureckých vojen a protihabsburských povstaní, ktoré mali dopad na tunajších obyvateľov, v podobe zimujúcich armád a tvrdých daní^[8]:51. Po zmene vlastníckych pomerov obec prešla do držby Mikuláša Forgáča, aby bola neskôr, roku 1670, rozdrobená medzi viacerých zemepánov, napr. Juraj a Imrich Horvátovci (Horváthovci) z Pavloviec.

Po Satmárskom mieri, roku 1711, boli Rákociho prívrženci nútení, pod hrozbou exilu, alebo straty majetkov, prisahať vernosť panovníkovi. To bol aj prípad dvoch zemepánov, Františka Barkóciho a Juraja Horváta, ktorým patrili usadlosti v Pavlovciach^[8]:57.

• Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1793. Stojí na mieste staršieho stredovekého kostola, ktorý je doložený už v 13. storočí. V roku 1843 prešiel úpravami, boli realizované figurálne nástenné maľby s vyobrazením pavlovského kostola a ostrihomskej baziliky na víťaznom oblúku.^[10] Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Na južnej strane je umiestnená trojosová empora s organom, ku ktorej vedú točité schody. V priestore nad sakristiou je situované oratórium, miesto v minulosti vyhradené pre patrónov kostola. V pravej časti víťazného oblúka sa nachádza drevený klasicistický oltár z obdobia okolo roku 1800^[11] s novodobou sochou Božského srdca a v ľavej sa dochovala pôvodná drevená klasicistická kazateľnica s kónickou konzolou rečniska a baldachýnom. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami dekorovanými klenákmi a prepásaním. Veža vyrastá zo štítového priečelia s pilastrami dekorovaného volútami. Veža má nárožné zaoblenia, je lemovaná pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helicou s laternou. Na priečelí sú umiestnené dve niky so sochami Ježiša Krista a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie.

• Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, neoklasicistická stavba z roku 1899.^[12] V kaplnke je umiestnená neskorobaroková socha svätca z druhej polovice 18. storočia. Podľa mapy Pavloviec z roku 1863 socha pôvodne stála južne od parku. Podoba pieskovcovej sochy vychádza z predlohy zhotovenej Janom Brokoffom, pôvodne umiestnenej na Karlovom moste. Vyobrazený odev sochy pozostáva z kňazskej rochety a biretu, keďže sv. Ján Nepomucký bol generálnym vikárom a teda aj kňazom. Polychrómovaná socha svätca stojaca na kubusovom podstavci drží v pravej ruke na hrudi položený kríž s korpusom a v druhej, pozdĺž tela spustenej ruke, palmovú vetvičku.

• Anglický krajinársky park, park bývalého kaštieľa o rozlohe 19,89 ha z polovice 19. storočia.^[13] Vstup do parku je situovaný od centra obce. V parku sa nachádzajú dve ihriská, amfiteáter s pódiom a premietacou murovanou kabínou, areál špeciálnej základnej školy a chátrajúci areál pohostinského zariadenia známy ako Letná. V západnej časti, uprostred močiara, sa nachádza násyp medzi miestnymi nazývaný Hurka. V parku možno nájsť okrem iných i tieto druhy drevín: dub, lipa, javor, hrab, jaseň, platan, pagaštan, hloh, čremcha, lieska, vtáčí zob, moruša, baza čierna, brest, vŕba a brečtan. V parku sa pôvodne nachádzal záhradný pavilón, bol situovaný na severnej hranici parku a oddeľoval ho od záhradnej časti. Postavený bol v empírovom štýle s obdĺžnikovým pôdorysom s rozmermi 40 x 14 m.

• Panská jazdiareň, ľudovo nazývaná rajčuľňa, jednopodlažná neoklasicistická stavba na pôdporyse obdĺžnika z konca 19. storočia.^[13] Fasády jazdiarne sú členené lizénami a nárožnými štítmi.
• Gréckokatolícky kostol Najsvätejššej Trojice v časti Ťahyňa, jednoloďová neoklasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z prvej polovice 90-tych rokov 19. storočia.^[14] Fasády chrámu sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža má nárožné zaoblenia, členená je lizénami a ukončená zvonovitou helmicou.
• Židovský cintorín, nachádza sa približne 1,5 km južne od obce smerom na Veľké Kapušany na vyvýšenine pri lužnom lese, obkolesený obrábaným poľom. Väčšina náhrobkov je zhotovená z pieskovca. Cintorín nie je udržiavaný, je zarastený drevinami a nie je evidovaný ako kultúrna pamiatka. V Pavlovciach sa v minulosti okrem cintorína nachádzala aj židovská modlitebňa a mikve.
• V obci pôvodne stál barokovo-klasicistický kaštieľ Barkóciovcov, dvojpodlažná bloková stavba s nárožnými vežami z 18. storočia. Štyri krídla a štyri veže údajne predstavovali štyri ročné obdobia, dvanásť komínov dvanásť mesiacov v roku, päťdesiat tri miestností päťdesiat tri týždňov, tristošesťdesiatpäť okien a dverí tristošesťdesiatpäť dní v roku. Kaštieľ sa nachádzal v centre obce, približne 100 m južne od kostola a 40 m západne od súčasnej hlavnej cesty. Kaštieľ bol v druhej svetovej vojne po prechode frontu značne poškodený a tak ho v 50-tych rokoch zbúrali.^[11] Stavebný materiál si rozobrali miestni obyvatelia.

• 
  Bývalý barkóciovský kaštieľ

• Dominik Palóci (* ? – † 1403), prepošt opátstva v Lelesi.
• Matúš Palóci (* ? – † 1437), župan viacerých uhorských stolíc, uhorský palatín Žigmunda Luxemburského.
• Juraj Palóci (* ? – † 1439), sedmohradský biskup, ostrihomský arcibiskup, uhorský kancelár a organizátor boja proti husitskému hnutiu.
• Ladislav Palóci (* ? – † 1470), šľachtic, župan Zemplínskej stolice, rytier Žigmunda Luxemburského.
• Anton Palóci (* ? – † 1526), šľachtic zastávajúci úrad župana Zemplínskej stolice.
• Ján Horvát (*/† 17. storočie), šľachtic, tajomník Juraja Rákociho, autor historickej štúdie.
• František Barkóci († 1709), zastával úrad zemplínskeho župana, neskôr sa stal kuruckým generálom, bol povýšený na grófa.
• Adam Horvát (* 1691 – † 1746), šľachtic, autor opisného diela o Užskej stolici s názvom Descriptio comitatus Unghvariensis.
• Andrej Budiš (* 1824 – † 1890), rímskokatolícky kňaz Satmárskej diecézy, známy svojou sociálnou činnosťou.
• Andrej Budiš (* 1837 – † 1864), spisovateľ, rímskokatolícky kňaz a publicista.
• Ján Hadik (* 1863 – † 1933), poslanec Uhorského snemu, neskôr pôsobiaci na poste štátneho tajomníka ministerstva vnútra, gróf, dôstojník.
• Jozef Jóna (* 1863 – † ?), rímskokatolícky farár pôsobiaci v Pavlovciach, pápežský komorník (Mukačevo).
• Adalbert Kazinci (* 1871 – † 1947), rímskokatolícky kňaz a novinár pôsobiaci v SŠA.
• Juraj Čalfa (* 1905 – † 1962), rímskokatolícky kňaz v 50-tych rokoch 20. storočia prenasledovaný komunistickým režimom.
• Ján Bubán (* 1914 – † 1989), profesor teológie, etik a filozof v 50-tych rokoch 20. storočia prenasledovaný komunistickým režimom.
• Pavol Balla (* 1930), ukrajinský výtvarný umelec.
• Štefan Bubán (* 1932), výtvarný umelec venujúci sa kresbe, maľbe a monumentálnej tvorbe.
• Ján Kondor (* 1953), redaktor košického štúdia Slovenského rozhlasu, básnik, publicista.
• Zuzana Berešová (* 1980), klavírna virtuózka.

Iné osobnosti

• V roku 1930 pôsobil v obci kňaz Emil Szmutko, ktorý zahynul 23. novembra 1944 počas presunu frontu pri obci Čičarovce. Aktuálne prebieha proces zhromažďovania dát o jeho osobe, pre tento účel bola arcibiskupom Bernardom Boberom zriadená špeciálna komisia.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavlovce nad Uhom

• Oficiálna stránka obce