Ozvena (iné názvy: echo, ozvuk, rezonancia, ohlas, knižne ozyv) je v širšom zmysle vlna (signál) odrazená (-ný) od prekážky naspäť na miesto jej (jeho) pôvodu, v užšom zmysle zvuk odrazený od prekážky, ktorý je uchom vnímaný oddelene od pôvodného zvuku.

Ľudské ucho vníma odrazený zvuk oddelene od pôvodného zvuku, ak je medzi nimi časový odstup aspoň 0,1 s, inak povedané (keďže rýchlosť zvuku vo vzduchu je 340 m/s) prekážka musí byť od zdroja zvuku vzdialená aspoň polovicu z 34 m, t.j. 17 m. Jednorazová ozvena (t.j. ozvena, keď je prekážka vzdialená len 17 m) sa nazýva jednoslabičná ozvena, existuje ale aj dvojslabičná, trojslabičná atď. ozvena. Na to, aby bol odraz vnímateľný uchom, musí byť prekážka veľkorozmerná, napr. skalná stena, veľká budova a podobne.

Na princípe ozveny pracujú prístroje echolot, sonar a radar.

• Echo. In: Brockhaus. Enzyklopädie in 30 Bänden. 2005-2006
• ozvěna. In: Malá československá encyklopedie IV M-Pol. 1. vyd. Praha: Academia, 1986. s. 740.
• Rychlost zvuku. In: Encyklopedie fyziky [1]
• [2] Archivované 2013-01-20 na Wayback Machine