Kláštor pod Znievom
obec
Kláštorská kalvária
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Martin
Región	Turiec
Vodné toky	Vríca, Znievsky potok
Nadmorská výška	494 m n. m.
Súradnice	48°58′20″S 18°48′30″V / 48,972222°S 18,808333°V / 48.972222; 18.808333
Rozloha	39,03 km² (3 903 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 823 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	46,71 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1113
Starosta	Vladimír Čambor[3] (nezávislý)
PSČ	038 43
ŠÚJ	512354
EČV (do r. 2022)	MT
Tel. predvoľba	+421-43
Adresa obecného úradu	M.Čulena 181
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	043/493 31 00
Fax	043/493 31 00
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Kláštor pod Znievom
Webová stránka: obecklastor.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Kláštor pod Znievom je obec na Slovensku v okrese Martin.

Prvá písomná zmienka o osade pod hradom Turiec (neskôr sa zaužíval názov Znievský hrad) je v hraničnej listine kráľa Kolomana z roku 1113. V tejto listine sa obec uvádza ako „Villa sancti Ypoliti“. V rokoch 1242-1249 bol hrad sídlom kráľa Bela IV., ktorý založil turčianske prepošstvo. V polovici 13. storočia dostal Kláštor pod Znievom prvé mestské právo v Turci.

V roku 1869 v Kláštore pod Znievom bolo, ako tretie v poradí spomedzi slovenských gymnázií, založené katolícke patronátne gymnázium.

V učebnom pláne najmodernejšom a najpriebojnejšom zo slovenských patronátnych gymnázií sa kládol dôraz na reálne (prírodovedné) predmety. Od založenia do roku 1874 tu študovalo 669 žiakov z celého Slovenska, najmä z chudobných rodín.

Riaditeľom gymnázia bol Martin Čulen. Ako profesori tu pôsobili Samuel Zachej, Gabriel Zaymus, Imrich Matej Korauš a mnohí ďalší. Gymnázium vychovalo viacerých predstaviteľov slovenského národného života, pracovníkov v oblasti národnej kultúry. Študovali tu i spisovatelia Ferko Urbánek a Anton Bielek. Gymnázium bolo zrušené v roku 1874.

V roku 1990 tu bol vykonaný vrt, z ktorého sa čerpá minerálna voda „Kláštorná“.^[4]

Pôvodne samostatná obec Lazany bola pripojená ku Kláštoru v roku 1971.^[5]

48°57′22″S 18°51′00″V / 48,956084°S 18,850044°V / 48.956084; 18.850044 (Osada pri Stanici)
Osada pri Stanici vznikla okolo železničnej stanice Kláštor pod Znievom, ktorá je od stredu obce vzdialená asi 4 km. Leží na železničnej trati č. 170 Zvolen – Vrútky.^[6]

• Znievsky hrad, zrúcanina stredovekého hradu, ktorý vznikol na mieste staršieho hradiska na prelome 13. a 14. storočia ako kamenná stavba, skladajúca sa z dvoch častí, horného a dolného hradu. Horný hrad sa skladal z obytnej veže obohnanej múrom, dolný hrad, dodnes lepšie dochovaný, obsahuje taktiež vežový palác s obranným múrom. Pôvodne kráľovský hrad sa stal v 14. storočí majetkom premonštrátov, neskôr jezuitov. Opustený bol v druhej polovici 18. storočia.^[7]
• Kláštor a kostol bývalej premonštrátskej prepozitúry, stavebný súbor trojkrídlového objektu kláštora a kostola z 13. až 16. storočia. Kláštorný kostol Narodenia Panny Márie je ranogotická jednoloďová stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z polovice 13. storočia. V období okolo roku 1520 bol pôvodne plochý strop kostola nahradený súčasnou sieťovou klenbou. Klasicistická veža pochádza z roku 1826. Interiéru kostola dominuje hlavný oltár Blahoslavenej Panny Márie, barokový ambitový oltár z prelomu 17. a 18. storočia. Oltárny obraz Blahoslavenej Panny Márie pochádza ešte zo 17. storočia. Kazateľnica je baroková, taktiež z prelomu 17. a 18. storočia. Empora je murovaná s dreveným renesančným parapetom z polovice 16. storočia. V polkruhovo ukončených arkádach sa nachádza pätnásť malieb, Kristus a apoštoli. V kostole sa dochovalo niekoľko stredovekých detailov, ako sanktuárium z druhej polovice 13. storočia, ranogotická svätenička, sedílie, lavabo či epitaf rodu Ratold.^[8]
• Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, jednoloďová ranogotická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1260. Kostol po krátkom období, kedy bol evanjelický, prevzali jezuiti v roku 1586. Zo 16. storočia pochádza veža kostola. Kostol bol výrazne barokovo upravený v rokoch 1728-1733 po tom, čo ho zasiahol ničivý požiar. Hlavný oltár sv. Mikuláša biskupa, edikulový barokový oltár s centrálnym reliéfom svätca z druhej polovice 18. storočia, doplnený začiatkom 20. storočia. Z gotických detailov sa dochovala ranogotická kamenná krstiteľnica z druhej polovice 13. storočia, oblúkový portál do sakristie a gotické dvere medzi svätyňou a sakristiou, drevené s celoplošným oplechovaním z druhej polovice 13. storočia.^[9]
• Kláštorská kalvária, barokový komplex kostola sv. Kríža umiestneného do oktogonálnej murovanej ohrady s troma bránami a šiestimi (pôvodne siedmimi) kaplnkami krížovej cesty z rokov 1728-1729. Kalváriu vybudovali miestni Jezuiti. Rímskokatolícky kostol sv. Kríža je jednoloďová baroková stavba s presbytériom ukončeným dvoma stranami šesťuholníka a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty. Kostol je zaklenutý valenou klenbou s lunetovými výsečami, svätyňa konchou. Pod kostolom sa nachádza krypta. V interiéri sa nachádza oltár Kalvárie, sekundárne zostavený z oltárneho stola z 18. storočia a sochárskych doplnkov, bez retabula. Nachádza sa tu aj súbor piatich obrazov Krížovej cesty od J. B. Klemensa z roku 1877, polkruhovo ukončené olejomaľby na plechu.^[10]
• Bývalé slovenské katolícke patronátne gymnázium, dvojpodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse písmena L s valbovou strechou z 18. storočia. Dva staršie barokové objekty boli prepojené novostavbou v roku 1822 pre zemiansku rodinu Točekovcov. V rokoch 1873-1874 tu sídlilo gymnázium. Desaťosová fasáda je horizontálne členená pásovou rustikou a korunnou rímsou. Prvé poschodie je vertikálne členené lizénami so schematickým náznakom hlavíc a pätiek. Okná majú profilované šambrány.^[11]
• Budova bývalej papierne z konca 18. storočia.^[12]

• 
  Hrad Zniev
• 
  Zastavenia krížovej cesty

• Ján Országh (* 1816 – † 1888), rímskokatolícky kňaz, cirkevný hodnostár a národnokultúrny dejateľ
• Ignác Országh (* 1844 – † 1900), podnikateľ a statkár
• Ernest Polóny (* 1844 – † 1928), pedagóg, filológ
• Ján Capko (* 1846 – † 1867), básnik
• Juraj Országh (* 1849 – † 1926), obchodník a statkár
• Ján Kluch (* 1852 – † 1918), historik a knihovník
• Juraj Maro (* 1853 – † 1918), prekladateľ, národno-kultúrny pracovník a obchodník
• Albert Mamatey (* 1870 – † 1923), exilový politik, jeden zo signatárov Pittsburskej dohody
• Gabriel Volko (* 1873 – † 1960), verejný činiteľ
• Oľga Paulinyová (* 1876 – † 1960), spisovateľka
• Alexander Moyzes (* 1906 – † 1984), hudobný skladateľ, pedagóg a organizátor hudobného života
• Štefan Atila Brezány (* 1909 – † 1992), básnik, publicista, zakladateľ literárnej družiny Postup
• Ján Revallo (* 1925 – † 2005), letecký konštruktér a športový letec

• Benedikt Szőllősi (* 1609 – † 1656), básnik a zostavovateľ
• Peter Krištof Akai (* 1706 – † 1766/67), filozof a astronóm
• Ján Valentini (* 1756 – † 1812), rímskokatolícky kňaz - deken, básnik, historik, prírodovedec
• Ferdinand Gregorovič (* 1845 – † 1912), rímskokatolícky kňaz, náboženský spisovateľ
• Karol Krčméry (* 1859 – † 1949), jazykovedec, pedagóg, verejný činiteľ
• Mikuláš Moyzes (* 1872 – † 1944), hudobný skladateľ, organista, pedagóg
• Imrich Matej Korauš (* 1835 – † 1918), vojenský lekár, stredoškolský učiteľ
• Ladislav Šteffko (* 1909 – † 1981), matematik a pedagóg
• Karol Cengel (* 1915 – † 1987), prírodovedec - zoológ, entomológ, lesník, ochranár a preparátor

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kláštor pod Znievom

• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Kláštor pod Znievom

• http://referaty.atlas.sk/vseobecne_humanitne/dejepis/9731/

• Oficiálny web
• Apsida.sk- profil Kostola sv. Mikuláša