Ochranná zóna (nem. Schutzzone) bolo územie v západnej časti Slovenskej republiky (Slovenského štátu), ktoré podliehalo pod vojenskú správu nacistického Nemecka.

Toto územie získalo špeciálny status už na základe Zmluvy o ochrannom vzťahu medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom (Schutzvertrag), ktorá nadobudla platnosť 23. marca 1939.^[1] Zónu ďalej určila nemecko-slovenská zmluva z 28. augusta 1939, ktorá bola podpísaná v Bratislave.

Zmluva poskytla Nemecku výhradné hospodárske, politické a vojenské právomoci v určenom priestore, ktorý bol vymedzený ako územie od západných hraníc Slovenskej republiky po východné okraje Malých Karpát a Bielych Karpát a pohoria Javorníky.^[2][3][4]

Oficiálnym dôvodom vzniku Ochrannej zóny bolo, že Nemecká ríša prebrala ochranu nad politickou nezávislosťou Slovenského štátu a nad integritou jeho územia.^[5] V skutočnosti však išlo skôr o akési nárazníkové ochranné pásmo Nemeckej ríše na jej východnej hranici.

Po vzniku Ochrannej zóny Nemci zabrali a po celú vojnu využívali vojenské letisko v Kuchyni, a v Malých Karpatoch začali stavať vojenské opevnenia, z ktorých niektoré sa zachovali dodnes. Za veliteľa Ochrannej zóny bol hlavným veliteľstvom brannej moci menovaný výnosom zo dňa 29. novembra 1939 generálmajor Wecke, veliteľ cvičišťa leteckých zbraní v Malackách.^[6]