Nuklid je atóm (prípadne len jadro atómu), ktorý má určitý konkrétny počet protónov a zároveň určitý konkrétny počet neutrónov (niekedy sa dodáva, že aj určitý konkrétny energetický stav). Inými slovami je to druh atómu (prípadne len jadra atómu), kde "druh" je definovaný kombináciou konkrétneho počtu protónov a konkrétneho počtu neutrónov (a prípadne aj konkrétneho energetického stavu).

Počet protónov v jadre akéhokoľvek atómu sa označuje aj ako protónové číslo, počet neutrónov v jadre aj ako neutrónové číslo a súčet protónového čísla a neutrónového čísla aj ako nukleónové číslo. S použitím tejto terminológie "čísiel" a termínu nuklid je možné definovať:

• chemický prvok ako súhrn nuklidov s rovnakým protónovým číslom,
• izotopy ako nuklidy s rovnakým protónovým číslom, ale odlišným počtom neutrónov (inými slovami: rôzne nuklidy toho istého chemického prvku),
• izotóny ako nuklidy s rovnakým neutrónovým číslom,
• izobary ako nuklidy s rovnakým nukleónovým číslom.

Napríklad ¹²C a ¹³C sú izotopy (uhlíka), ¹⁵N a ¹⁶O sú izotóny a ⁴⁰Ar a ⁴⁰K sú izobary.

Pojem nuklid sa zaviedol v roku 1950 ako rozšírenie pojmu izotop.

Prvky sa v prírode vyskytujú väčšinou ako zmesi rôznych nuklidov. Napríklad uhlík sa vyskytuje ako zmes nuklidu ¹²C a nuklidu ¹³C, preto sa v tabuľkách uvádza (relatívna) atómová hmotnosť uhlíka ako 12,011 aj keď definícii zodpovedá teoretická hodnota 12,0.

Fyzikálny portál Chemický portál

• tabuľka nuklidov (anglicky)