Našština (nasika; nasëku enezükütü) je umelý jazyk, patriaci do fiktívnej severnej skupiny slovanských jazykov (existujúce v rámci tézy o skupinách západo-, južno- a východoslovanských jazykov). Autorom našštiny je Jan IV. Havliš.

Tento jazyk má pôvod v praslovanskom jazyku, ale podľahol vplyvom gótčiny, baltských jazykov a hlavne ugrofinskych jazykov. Tak ako jazyky prirodzené, našština prešla rôznymi štádiami vývoja: klasická n. bola blízko spätá so švédskou kultúrou a súčasný jazyk vznikol vďaka prácam jazykovedcov a jazykových puristov v 19. storočí. Našština je realistická predovšetkým tým, že aj ona sa skladá z rôznych dialektov: sedihradského (Sedihrad/Sedigord/Viipuri), karelského, ladožského a onežského.

Príklad: Otënasutu (Otčenáš)

Otë naso semenü näneppesös, ta sëvënis imenö tene. 
Ta pirittes rezä tene. 
Ta ses vola tene, ako näneppesöm ite näzemä. 
Kileppe naso sätteke ta tattës nam tinusaa. 
I da otupustis nam tulëkkë naso, ako i mi otupusëtivimë tulëzinikom naso. 
I ta nevüvettes no vunapatta nu ta izëppavis no otunëperaazanaa.