Muchárik bielokrký
| Muchárik bielokrký | |
.jpg) | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Ficedula albicollis Temminck, 1815 | |
| Synonymá | |
| muchárik belokrký | |
 Mapa rozšírenia muchárika bielokrkého Hniezdiaci, výskyt v letnom období
Migrujúci
Nehniezdiaci
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Muchárik bielokrký alebo muchárik belokrký[3] (lat. Ficedula albicollis) je druh z čeľade muchárovité. Hniezdi v Európe od Francúzska cez strednú Európu, Ukrajinu po juzozápadné Rusko. Slovensko má druhú najpočetnejšiu populáciu muchárikov bielokrkých v Európe.[4]
Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov muchárik bielokrký patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci, stavy v Európe v rokoch 1982 – 2013 mierne stúpli.[1]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Veľký ako muchárik čiernohlavý (dĺžka tela je asi 130 mm[5], krídla samcov 78−82 mm, samíc 77−80 mm, chvosta 49−54 mm). Podobný ako muchárik čiernohlavý, od ktorého sa samček odlišuje bielym pásikom na krku, oddeľujúcim čiernu čiapočku od čierneho chrbta. Biela škvrna na krídle a čele je rozsiahlejšia. Samička je podobná samičke muchárika čiernohlavého. Rozpoznávací znak: biele škvrny na letkách začínajú už na 3., 4., a 5. letke, väčšia biela škvrna na krídlach, vidieť náznak bieleho pása okolo krku[6], kostrč je svetlejšia a celkový farebný dojem je sivší[5].
Hlas
[upraviť | upraviť zdroj]Muchárik bielokrký spieva pomaly a nemelodicky. Rôzne tóny, čisté i škrípavé, vydáva akoby "sem a tam" "cit-cit-cit"[7][5]. Má tiež veľmi typické volanie, melancholické "hiip". Varovný hlas znie "pik", často v kombinácii s volaním "hiip-pik hiip-pik".[5]
Výskyt a stav na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Ako hniezdič je v listnatých lesoch na Slovensku pomerne hojný, ak je v poraste dostatok stromových dutín. Najvyššie hustoty dosahuje v riedkych dubových lesoch v ktorých nie je silný podrast a majú veľa dutín, 14,4 - 21,3 páru/10 ha v pohori Tribeč, Malá Suchá. Rozšírený je od nížin až do výšky 1 200 – 1 300 m, odhad počtu hniezdiacich párov je 70 000 - 150 000[4].
Sťahovavý. Prilieta v apríli, odlieta v auguste a septembri[5].[4]
Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001[8] žiadny. V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC4 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]
Biotop
[upraviť | upraviť zdroj]Obýva najmä staršie listnaté lesy s dostatkom dutín. Menšie počty dosahuje v zmiešaných lesoch, parkoch a sadoch.[4] V parkoch, záhradách sa objavuje počas migrácie.
Hniezdenie
[upraviť | upraviť zdroj]Hniezdi v dutinách a polodutinách stromov. Začiatok hniezdenia je v máji. Samička znáša 4 – 7 jednofarebno modrozelených vajec veľkosti 17x13 mm. Inkubačný čas 12-13 dní, výchova mladých v hniezde 13 – 14 dní.[6]
Potrava
[upraviť | upraviť zdroj]Živí sa predovšetkým lietajúcim hmyzom.
Ochrana
[upraviť | upraviť zdroj]Užitočný hmyzožravý druh, ktorý si zaslúži všestrannú ochranu. Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 2000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[11] Druh je zaradený do Bonnského dohovoru (Príloha II), Bernského dohovoru (Príloha II) a smernici o vtákoch (Príloha I).[12]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Hniezdi v dutinách, polodutinách aj v búdkach -
Loví z postriežky, za hmyzom vyletuje -
Samička je sfarbená menej výrazne -
.jpg)
,_Park_Pa%C5%82acowy,_Bia%C5%82owie%C5%BCa,_Poland.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b IUCN Red list 2021.2. Prístup 6. novembra 2021.
- ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-08]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Anton Krištín, Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Muchárik bielokrký, s. 531 - 532.
- ↑ a b c d e JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
- ↑ a b FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
- ↑ PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
- ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
- ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
- ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
- ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
- ↑ BirdLife International (2020) Species factsheet: Ficedulla albicollis [online]. datazone.birdlife.org, [cit. 2020-02-15]. Dostupné online. (En)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Muchárik bielokrký
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Muchárik bielokrký
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Hlas muchárika bielokrkého na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Ficedula albicollis na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Ficedula albicollis na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)
Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
