Mláďa je nedospelý jedinec vyšších živočíchov. Doba, po ktorú je živočích mláďaťom, je rôzna: závisí na rýchlosti rastu a dĺžke života daného druhu. Napr. hlodavce pohlavne dospievajú už v 3 týždňoch veku, u iných druhov (napr. slon) jedinec zostáva mláďaťom aj niekoľko rokov. Na rozdiel od lariev sa mláďatá anatomicky a morfologicky podobajú na dospelé jedince, majú všetky ich orgánové sústavy, sú len menšie, majú iné proporcie a niekedy aj inú farbu, vzor alebo pokryv tela ako dospelce.

Mláďatá prichádzajú na svet niekoľkými spôsobmi:

• u vajcorodých živočíchov sa liahnu z vajec mimo matkino telo
• u vajcoživorodých sa liahnu z vajec, ktoré sú v tú dobu ešte vnútri matky, tá ich teda „porodí“
• u živorodých, teda u vačkovcov a placentárnych cicavcov, sa zárodok vyvíja v matkinej maternici, kde je vyživovaný. Keď dospeje do určitého štádia vývoja, dôjde k pôrodu.

Pri príchode na svet sú mláďatá rôzne vyvinuté a podľa toho vyžadujú určitú starostlivosť rodičov. Podľa schopnosti sa o seba postarať sa mláďatá delia na dve skupiny: prekociálne a altriciálne.

Prekociálne mláďatá (v súvislosti s vtákmi tiež nidifúgne) sú mláďatá, ktoré prichádzajú na svet úplne vyvinuté a sú schopné prakticky okamžite nasledovať svoju matku, alebo u druhov, ktoré sa o mláďatá nestarajú, sa o seba starať samé.

Príkladom sú antilopy alebo iné kopytníky, ale napr. aj slony.

Altriciálne mláďatá (v súvislosti s vtákmi tiež nidikolné) sú mláďatá, ktoré prichádzajú na svet úplne závislé na rodičovskej starostlivosti. S týmto typom mláďat sa stretávame len u vtákov a cicavcov. Sú nezarastené a slepé, s nevyvinutou schopnosťou termoregulácie a bez rodičov hynú. Hovorí sa im tiež holíčatá alebo holiatka, pretože sú holé.

Druhy, ktoré majú altriciálne mláďatá, si často stavajú hniezda, nory alebo podobné úkryty, kde môžu mláďatá udržiavať v teple a kde sú chránené pred predátormi.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mládě na českej Wikipédii.