Messier 52
| Messier 52 | |
 | |
| Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0) | |
|---|---|
| Typ | otvorená hviezdokopa |
| Trieda | I2r |
| Rektascenzia | 23h 24m 48s |
| Deklinácia | 61° 35′ 36″ |
| Vzdialenosť | 4 630/4 470 ly |
| Zdanlivá jasnosť (V) | 6,9 |
| Zdanlivé rozmery (V) | 16' |
| Súhvezdie | Kasiopeja |
| Fyzické charakteristiky | |
| Priemer | 22 ly |
| Vek | 25 - 165.106 rokov |
| Iné označenia | NGC 7654 |
| Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie | |
Súradnice: 
23h 24m 48s; 61° 35′ 36″
Messier 52 alebo M 52 alebo NGC 7654 je otvorená hviezdokopa nachádzajúca sa v západnej časti súhvezdia Kasiopeja.
História pozorovaní
[upraviť | upraviť zdroj]Hviezdokopu objavil francúzsky astronóm Charles Messier 7. septembra 1774[1] pri pátraní po kométach. William Parsons v nej v nasledujúcom storočí odhadol počet hviezd na 200. V roku 1959 Ake Wallenquist zistil, že k hviezdokope fyzicky patrí 193 hviezd.[2] Podľa novších meraní je to asi 130 hviezd do 14. magnitúdy.[3] V roku 1998 v nej bola potvrdená prítomnosť premennej hviezdy typu Delta Scuti.[4]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]M52 sa nachádza vo vzdialenosti približne 4 630 ly.[5] Zvykne sa udávať aj údaj 4 470 ly.[6] Z tejto vzdialenosti vyplýva priemer objektu 22 ly. Odhad jej veku sa pohybuje v širokých medziach od 25 po 165 miliónov rokov. Môže to naznačovať, že objekt vznikol v dvoch na seba naviazaných fázach.[3] Podľa starších zdrojov patrí do nej 193 hviezd vo vzdialenosti 9 uhlových minút od centra. Do 14. magnitúdy sa v nej nachádza 130 fyzických členov kopy a 30 ďalších náhodne sa premietajúcich hviezd. Hmotnosti týchto hviezd sa pohybujú v rozmedzí 2-5 hmotností Slnka.[7] Do magnitúdy 19,5 obsahuje viac než 6 000 fyzických členov a rovnaký počet optických členov. Tieto hviezdy majú hmotnosť približne rovnakú ako má Slnko.[7] M52 je po M11 najbohatšia otvorená hviezdokopa v Messierovom katalógu.[3] Hustota hviezd v centre kopy je približne 1 hviezda 15. magnitúdy na jednu štvorcovú uhlovú sekundu, v absolútnych číslach je to 1,5 hviezdy na 1 kubický svetelný rok. Najjasnejšia hviezda hviezdokopy je žltý obor spektrálneho typu G8 so zdanlivou magnitúdou 8,2. Najjasnejšia hviezda hlavnej postupnosti je hviezda typu B7 s magnitúdou 11,0.[3] Vo hviezdokope sa nachádza 5 premenných hviezd a jedna horúca hviezda typu Of, pre ktorú sú typické spektrálne emisné čiary ionizovaného dusíka a hélia. Medzi nami a hviezdokopou leží množstvo medzihviezdneho plynu a prachu, ktoré v minulosti zapríčinilo nepresnosti v odhade vzdialenosti komplexu[1] a stále zapríčiňuje nejednoznačnosť určenia jeho veku.[2][4] Táto medzihviezdna absorpcia taktiež zapríčiňuje, že svetlo hviezd hviezdokopy je v niektorých prípadoch až o jednu magnitúdu slabšie.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]M52 leží v súhvezdí, ktoré je u nás cirkumpolárne, preto sa hviezdokopa dá pozorovať po celý rok. Jej jasnosť je 6,9 magnitúd a zdanlivý rozmer je 16 uhlových minút.[3][8] Nachádza sa na raz predĺženej spojnici hviezd alfa (Schedar) a beta (Caph) Cassiopeiae a pol stupňa južne od 4 Cassiopeiae, hviezdy 5. magnitúdy. 5-cm ďalekohľad dokáže rozlíšiť najjasnejšie hviezdy zoskupenia. Do hviezdokopy sa premieta hviezda (TYC 4279-1076-1) s magnitúdou 8,3 a s oranžovým odtieňom. Ďalšia podobná hviezda (HD 220770) sa nachádza asi 10 uhlových minút juhovýchodne a má magnitúdu 7,9. 20 uhlových minút smerom na juhovýchod leží chudobná otvorená hviezdokopa Czernik 43[3] Asi 35 uhlových minút juhozápadne sa nachádza hmlovina Bublina, tenký pruh plynu (ionizovaného vodíka) s veľkosťou 5 uhlových minút sčasti obklopujúci hviezdu 8,5 magnitúdy. Asi 3° južne od tejto hviezdokopy sa nachádza aj intenzívny rádiový zdroj Cassiopeia A.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Kasiopeja, s. 67 – 68.
- ↑ a b FROMMERT, Hartmuth. Messier 52 [online]. [Cit. 2009-08-11]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g Stoyan, Ronald et al.: Atlas of the Messier Objects - Highlights of the Deep Sky. Cambridge University Press. 2008, p. 208. ISBN 978-0-521-89554-5.
- ↑ a b Heslo M52. In: Murdin, Paul: Encyclopedia of Astronomy and Astrophysics. Institute of Physics Publishing. 2001.
- ↑ Kharchenko, N. V. - Piskunov, A. E. - Röser, S. - Schilbach, E. - Scholz, R.-D.: Astrophysical parameters of Galactic open clusters. Astronomy&Astrophysics. 2005. vol. 438, is. 3, p. 1163-1173.
- ↑ Pandey, A. K. - Nilakshi - Ogura, K. - Sagar, Ram - Tarusawa, K.: NGC 7654: An interesting cluster to study star formation history. Astronomy&Astrophysics. 2001. vol. 374, p. 504-522.
- ↑ a b Finlay, W. H.: Concise catalog of deep-sky objects : astrophysical information for 500 galaxies, clusters and nebulae. Springer. 2003, p. 29. ISBN 1-85233-691-9.
- ↑ O’Meara, Stephen James: Deep-Sky Companions: The Messier Objects. Cambridge University Press. 2001, p. 163. ISBN 0-521-55332-6.
Pozri aj
[upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Messier 52
Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
