Mendelévium (mendelevium)
fermium ← mendelévium → nobélium Tm ↑ Md   101 Periodická tabuľka 7. perióda, 3. skupina, blok f aktinoidy, transurány, kovy
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	(258) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Rn] 5f13 7s2
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	1,3 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 635 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)	II, III
Št. potenciál (Md3+/Md)	−1,74 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	pevné
Teplota topenia	1 100 K (826,85 °C)
Iné
Reg. číslo CAS	7440-11-1
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr  257Md synt. 5,52 h. ε 0,406 257Fm  257Md synt. 5,52 h. α 7,558 253Es  258Md synt. 51,5 d. ε 1,230 258Fm  260Md synt. 31,8 d. α 7,000 256Es  260Md synt. 31,8 d. ε - 260Fm  260Md synt. 31,8 d. ß- 1,000 260No
Commons ponúka multimediálny obsah na tému mendelévium.
Chemický portál

Mendelévium, číta sa mäkko [menďelév-],^[1] (lat. mendelevium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Md a protónové číslo 101. Je 13. člen z radu aktinoidov, 9. transurán, silno rádioaktívny kovový chemický prvok, pripravovaný umelo ožarovaním jadier einsteinia.

Zatiaľ nebol izolovaný v dostatočnom množstve, aby bolo možnú určiť všetky jeho fyzikálne konštanty. Vyžaruje alfa a gama žiarenie a je silným zdrojom neutrónov, preto je potrebné s ním manipulovať pri dodržaní bezpečnostných opatrení na prácu s rádioaktívnymi materiálmi. O jeho zlúčeninách a ich chemickom chovaní je známe zatiaľ veľmi málo. Predpokladá sa, že najstabilnejšie mocenstvo mendelévia je Md⁺³ a zlúčeniny Md⁺² sú málo stále.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mendelévium