Melbourne
O iných významoch výrazu Melbourne pozri Melbourne (rozlišovacia stránka).| Melbourne | ||
| Mesto | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Austrália
| |
|---|---|---|
| Teritórium | Viktória | |
| Nadmorská výška | 31 m n. m. | |
| Súradnice | 37°48′49″J 144°57′47″V / 37,81361°J 144,96306°V | |
| Rozloha | 8 806 km² (880 600 ha) | |
| Obyvateľstvo | 4 725 316 (2016) | |
| Hustota | 536,6 obyv./km² | |
| Vznik | 30. august 1835 | |
| Časové pásmo | UTC+10 | |
| - letný čas | UTC+11 | |
  Poloha
| ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Melbourne je hlavné mesto austrálskeho štátu Viktória, najľudnatejšie mesto Austrálie s počtom obyvateľov približne 4,6 milióna a druhé najväčšie mesto v Austrálii s rozlohou 7 694 km². Je to najjužnejšie mesto sveta, v ktorom žije viac ako milión obyvateľov.
V rebríčku Economist Intelligence Unit miest najlepších pre život z roku 2019, ktorý hodnotil 140 miest sa Melbourne umiestnil na 2. mieste. Pred rokom 2018 bol na prvom mieste sedem krát.[1]
História
[upraviť | upraviť zdroj]Melbourne je pomenované po anglickom šľachticovi a premiérovi Williamovi Lambovi, druhom vikomtovi Melbourne (1779-1848), ktorý pochádzal z obce Melbourne v Derbyshire. Názov Melbourne pochádza zo staroanglického mylla burne, čo značí mlynský náhon.
Európske osídlenie Melbourne sa datuje od roku 1835, keď sa na jeho území začali usadzovať farmári, vracajúci sa z Tasmánie, kde nedokázali nájsť vhodnú pôdu. Pôvodne bol sídlom administratívneho celku Port Phillip a po vzniku kolónie Viktória sa stal jej hlavným mestom. Od 50. rokov 19. storočia, keď bolo vo Viktórii objavené zlato, sa Melbourne rýchlo rozrastalo a získavalo na dôležitosti ako významný prístav a centrum služieb.
V 80. rokoch 19. storočia už bolo Melbourne druhým najväčším mestom britského impéria. V tom období bolo v meste vybudovaných množstvo výškových viktoriánskych budov, terasových domov, bulvárov a záhrad obklopujúcich mesto. V Melbourne je dodnes druhý najväčší počet viktoriánskych stavieb (po Londýne) na svete.
V rokoch 1901 až 1927 bolo Melbourne hlavným mestom Austrálie. V roku 1927 sa vláda a parlament presunuli do novovybudovaného hlavného mesta Canberra.
Melbourne sa postupne rozrastalo a v priebehu druhej svetovej vojny (1942-44) bolo sídlom pacifického veliteľstva spojeneckých jednotiek. Počas vojny mesto prekvitalo a ďalej sa rozrastalo, na čom mala podiel vojnová výroba. Rozvoj pokračoval i po vojne, keď do Melbourne pricestovalo mnoho imigrantov, najmä z Grécka a Talianska. Mestu pomohla aj organizácia Olympijských hier v roku 1956.
Až do sedemdesiatych rokov 20. storočia bolo Melbourne najväčším obchodným a finančným centrom Austrálie, potom stratilo tento primát v prospech Sydney.
Koncom 80. rokov došlo k poklesu výroby a začal sa odliv obyvateľov do Nového Južného Walesu a Queenslandu, po niekoľkých rokoch sa však tento trend podarilo zvrátiť a od roku 1997 si Melbourne udržiava významný nárast počtu obyvateľov a zamestnanosti.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Melbourne sa na nachádza na juhovýchode Austrálie a je jej najjužnejším hlavným mestom. Preteká ním rieka Yarra, a leží na brehoch zálivu Port Phillip. Ako i ostatné austrálske veľkomestá, hustota obyvateľstva je relatívne nízka a rozloha je pomerne vysoká - Melbourne patrí rozlohou k najväčším mestám na svete. Mesto je často nazývané záhradným, keďže na jeho území sa nachádza nespočet parkov a záhrad.
Demografia
[upraviť | upraviť zdroj]Dve tretiny obyvateľov Melbourne sa narodili v Austrálii, zvyšok pochádza zo zahraničia. Po druhej svetovej vojne do Melbourne prúdili obyvatelia najmä zo Spojeného kráľovstva, Juhoslávie, Litvy, Macedónie, Holandska, Nemecka, arabských krajín a Malty. Neskôr, v 50. a 60. rokoch to boli najmä grécki a talianski imigranti, ktorí sú dodnes najväčšími skupinami obyvateľov po tých s britským alebo írskym pôvodom. V Melbourne žije podľa sčítania v roku 2001 až 161-tisíc obyvateľov gréckeho pôvodu, z ktorých vyše 57 bolo narodených v Grécku. To robí Melbourne jedno z najväčších gréckych miest sveta po mestách v Grécku a na Cypre.
Melbourne má tiež najpočetnejšiu židovskú komunitu v Oceánii a viac ako polovica (približne 50-tisíc) austrálskych Židov žije práve tu.
Neskôr, v 70. a 80. rokoch, do Melbourne smerovali utečenci z Vietnamu a Kambodže a prisťahovalci z Indie, Filipín a Malajzie. Najnovšie imigrantské vlny prichádzajú zo severnej Afriky, najmä Sudánu.
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]Melbourne je považované za austrálske hlavné mesto športu. Vznikol tu austrálsky futbal, hra podobná rugby, ktorá je v štáte najpopulárnejším športom. Mesto je tiež sídlom deviatich zo šestnástich klubov AFL - ligy austrálskeho futbalu.
V meste tiež sídli klub rugby a futbalu. Populárnym športom je tiež cyklistika.
Najznámejšími športovými udalosťami v Melbourne sú každoročne Australian Open, Veľká cena Austrálie vo Formule 1, a dostihový Melbournský pohár.
V roku 1956 sa v meste konali Olympijské hry a v roku 2006 Hry Britského spoločenstva národov.
Panoráma
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BALLOVÁ, Denisa. Je pomalá a bezpečná. Viedeň zostáva najlepším mestom na život. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-09-05. Dostupné online [cit. 2019-09-08]. ISSN 1339-844X.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Melbourne
| Federálne |  | |
|---|---|---|
| Štátne | ||
| Teritóriálne | ||
Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
