Mechanické vlnenie je vlnenie opisované mechanickými veličinami (napr. výchylkou, tlakom, deformáciou). Pri tomto vlnení častice odovzdávajú kmitavý pohyb okoliu. Typickým príkladom sú zvukové vlny, morské vlny alebo seizmické vlny.

Mechanické vlnenie vzniká v pevných, kvapalných a plynných látkach. Jeho príčinou je existencia väzbových síl medzi atómami, molekulami prostredia, v ktorom sa vlnenie šíri. Vlnenie môže byť: zvuk, ultrazvuk a infrazvuk.

Je to druh postupne priečneho mechanického vlnenia. Vlny na strune (pohyb častíc struny) nám popisuje funkcie ${\displaystyle u=u(x,t)}$, ktorá určuje priečnu výchylku ${\displaystyle x}$ v čase ${\displaystyle t}$.

Vlnová rovnica v jednom rozmere, kde ${\displaystyle c}$ je rýchlosť vlny na strune (${\displaystyle v}$):

${\displaystyle {\partial ^{2}u \over \partial t^{2))=c^{2}{\partial ^{2}u \over \partial x^{2))}$

Platí vzťah:

${\displaystyle v={\sqrt {\frac {\tau }{\mu ))))$

kde ${\displaystyle \tau }$ je napätie struny (sila akou pôsobíme na strunu) a ${\displaystyle \mu }$ dĺžková hustota struny.

Frekvencia ${\displaystyle f}$ prvého harmonického kmitu je priamo úmerná ${\displaystyle v}$ a nepriamo úmerná ${\displaystyle L}$:

${\displaystyle f_{1}={\frac {v}{\lambda ))={\frac {v}{2L))={\frac {\sqrt {\frac {\tau }{\mu ))}{2L))}$

kde ${\displaystyle L}$ je dĺžka struny vibrujúcej struny (dĺžka medzi dvoma uzlami), ktorá je rovná polovičnej vlnovej dĺžky prvého harmonického kmitu.