Markus
34. rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
18. január 336 – 7. október 336
Silvester I. Július I.
Biografické údaje
Rodné meno	?
Narodenie	? ?
Úmrtie	7. október 336 Rím, Taliansko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Pápež
Voľba	18. január 336
Odkazy
Markus na catholic-hierarchy.org angl. Markus
Kompletný zoznam pápežov
Vatikánsky portál  Historický portál  Biografický portál

Svätý Markus († 7. október 336) bol 34. pápežom katolíckej cirkvi. Jeho pontifikát trval iba osem mesiacov a 20 dní, od 18. januára 336 do 7. októbra toho istého roka.

Jeho dátum narodenia nie je známy. Podľa Liber pontificalis sa narodil v Ríme a jeho otec sa volal Priscus. Na pápežský stolec nastúpil po smrti pápeža Silvestra I. Patril zrejme k najbližším spolupracovníkom nielen zosnulého pápeža, ale aj jeho predchodcu Melchiadesa, lebo zrejme jemu je adresovaný list, ktorým v roku 313 cisár Konštantín Veľký inicioval zvolanie biskupského snemu na riešenie otázky donatistov.

O činoch tohto pápeža nie je veľa správ. Jednak je to určite spôsobené krátkosťou pontifikátu a jednak hlavné udalosti cirkvi v tej dobe bolo riešiť dôsledky Nicejského koncilu, najmä odsúdenie ariánstva. Za jeho pôsobenia bol významný alexandrijský patriarcha Atanázius (296 – 373), ktorý bol poslaný z Alexandrie do vyhnanstva v Trevíre a naopak ariánskymi kresťanmi bol z biskupskej stolice zosadený Marcel z Ancyry a mnoho ďalších predstaviteľov kresťanov, ktorí prijali vyznanie viery z Nice.

Podľa oficiálnych dejín cirkvi udelil biskupom v Ostii pallium (pás z bielej ovčej vlny, vyzdobený čiernymi krížikmi, ktorý sa udeľuje arcibiskupom – metropolitom) a výhradné právo svätiť rímskeho biskupa. Ustanovil, že pri každej svätej omši sa číta vyznanie viery z Nice. Historické pramene tiež nasvedčujú tomu, že za pápeža Marka sa začali zostavovať Depositio episcoporum a Depositio martyrum, prvé zoznamy rímskych biskupov a mučeníkov.

Podľa Liber Pontificalis nechal postaviť v Ríme dva kostoly. Jedným z nich je kostol sv. Marka, ktorý je dnes súčasťou Palazzo di Venezia (Benátsky palác) a druhý mimo mesta, na cintoríne sv. Balbíny medzi Via Ardeatine a Via Appia. Pozemok aj vybavenie kostolov dostal Marek darom od cisára Konštantína.

Zomrel 7. októbra 336 a bol pochovaný v kostole na cintoríne sv. Balbíny, ktorý sám postavil. Jeho hrobku objavil v roku 1867 taliansky archeológ De Rossi. Podľa Liber pontificalis však jeho pozostatky boli prenesené do rímskej baziliky sv. Marka.

Medzi starovekými rukopismi sa nachádza oslavná báseň, ktorú zložil pápež Damazus I. (366 – 384) údajne na počesť svätého Marka. Báseň je však písaná natoľko všeobecne, že dedikáciu nemožno potvrdiť.

Pamiatku svätého Marka uctieva katolícka cirkev v deň jeho úmrtia 7. októbra.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Markus (pápež)

• Dejiny pápežov
• Katolícka encyklopédia (po anglicky)
• Isidor Vodruška: Životopisy svatých v pořadí dějin církevních. Ladislav Kuncíř, Praha 1930

Predchodca: Silvester I.

Pápež Markus (pápež) (zoznam)

Nástupca: Július I.

z d u Rímski pápeži
1. – 4. storočie	Peter Linus Kletus Kliment I. Evarist Alexander I. Sixtus I. Telesfor Hyginus Pius I. Anicet Soter Eleutér Viktor I. Zeferinus Kalixt I. Urban I. Poncián Anter Fabián Kornel Lucius I. Štefan I. Sixtus II. Dionýz Félix I. Eutychián Kajus Marcelín Marcel I. Eusébius Melchiades Silvester I. Markus Július I. Libérius Damazus I. Siricius Anastáz I.
5. – 8. storočie	Inocent I. Zosimus Bonifác I. Celestín I. Sixtus III. Lev I. Hilarius Simplicius Félix III. Geláz I. Anastáz II. Symachus Hormizdas Ján I. Félix IV. Bonifác II. Ján II. Agapet I. Silverius Vigilius Pelagius I. Ján III. Benedikt I. Pelagius II. Gregor I. Sabinián Bonifác III. Bonifác IV. Adeodat I. Bonifác V. Honorius I. Severín Ján IV. Teodor I. Martin I. Eugen I. Vitalian Adeodat II. Donus Agato Lev II. Benedikt II. Ján V. Konon Sergius I. Ján VI. Ján VII. Sisin Konštantín I. Gregor II. Gregor III. Zachariáš Štefan II. Pavol I. Štefan III. Hadrián I. Lev III.
9. – 12. storočie	Štefan IV. Paschal I. Eugen II. Valentín Gregor IV. Sergius II. Lev IV. Benedikt III. Mikuláš Hadrián II. Ján VIII. Marinus I. Hadrián III. Štefan V. Formozus Bonifác IV. Štefan VI. Roman Teodor II. Ján IX. Benedikt IV. Lev V. Sergius III. Anastáz III. Lando Ján X. Lev VI. Štefan VII. Ján XI. Lev VII. Štefan VIII. Marinus II. Agapet II. Ján XII. Benedikt V. Lev VIII. Ján XIII. Benedikt VI. Benedikt VII. Ján XIV. Ján XV. Gregor V. Silvester II. Ján XVII. Ján XVIII. Sergius IV. Benedikt VIII. Ján XIX. Benedikt IX. Silvester III. Gregor VI. Klement II. Damazus II. Lev IX. Viktor II. Štefan IX. Mikuláš II. Alexander II. Gregor VII. Viktor III. Urban II. Paschal II. Gelasius II. Kalixt II. Honorius II. Inocent II. Celestín II. Lucius II. Eugen III. Anastáz IV. Hadrián IV. Alexander III. Lucius III. Urban III. Gregor VIII. Klement III. Celestín III. Inocent III.
13. – 16. storočie	Honorius III. Gregor IX. Celestín IV. Inocent IV. Alexander IV. Urban IV. Klement IV. Gregor X. Inocent V. Hadrián V. Ján XXI. Mikuláš III. Martin IV. Honorius IV. Mikuláš IV. Celestín V. Bonifác VIII. Benedikt XI. Klement V. Ján XXII. Benedikt XII. Klement VI. Inocent VI. Urban V. Gregor XI. Urban VI. Bonifác IX. Inocent VII. Gregor XII. Martin V. Eugen IV. Mikuláš V. Kalixt III. Pius II. Pavol II. Sixtus IV. Inocent VIII. Alexander VI. Pius III. Július II. Lev X. Hadrián VI. Klement VII. Pavol III. Július III. Marcel II. Pavol IV. Pius IV. Pius V. Gregor XIII. Sixtus V. Urban VII. Gregor XIV. Inocent IX. Klement VIII.
17. – 21. storočie	Lev XI. Pavol V. Gregor XV. Urban VIII. Inocent X. Alexander VII. Klement IX. Klement X. Inocent XI. Alexander VIII. Inocent XII. Klement XI. Inocent XIII. Benedikt XIII. Klement XII. Benedikt XIV. Klement XIII. Klement XIV. Pius VI. Pius VII. Lev XII. Pius VIII. Gregor XVI. Pius IX. Lev XIII. Pius X. Benedikt XV. Pius XI. Pius XII. Ján XXIII. Pavol VI. Ján Pavol I. Ján Pavol II. Benedikt XVI. František