Letisko Martin
| Letisko Martin | ||||||||||
 | ||||||||||
| IATA: - · ICAO: LZMA | ||||||||||
| Základné informácie | ||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Typ letiska | verejné vnútroštátne | |||||||||
| Prevádzkovateľ | Aeroklub Martin, o.z. | |||||||||
| Mesto | Martin | |||||||||
| Nadmorská výška | 420 m n. m. | |||||||||
| Poloha | 49°03′46″S 18°57′00″V / 49,0628°S 18,95°VSúradnice: 49°03′46″S 18°57′00″V / 49,0628°S 18,95°V | |||||||||
| Vzletové a pristávacie dráhy | ||||||||||
| ||||||||||
| http://www.aeroklubmartin.sk/ | ||||||||||
Letisko Martin je verejné vnútroštátne letisko nachádzajúce sa 2 km východne od centra Martina v miestnej časti Tomčany, tesne pri osade Mestská Bôrová. Letisko prevádzkuje Aeroklub Martin, o. z.[1] Nemá spevnený povrch, na runway je len zasiata tráva. Z letiska nie sú organizované nijaké komerčné lety, ide len o športové letisko.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Turiec má prírodné predpoklady na rozvoj leteckého športu, a preto bolo len otázkou času, kedy aj v tomto regióne vznikne stála letecká plocha. Turčianske letisko malo byť pôvodne vybudované pri obci Košťany nad Turcom, ale kvôli nevyhovujúcemu podložiu, ktoré tvorilo rašelinisko, bola táto plocha v roku 1949 schválená len pre navijakovú leteckú prevádzku.[2]
Za počiatok martinského letiska sa považuje rok 1951, kedy sa pre potreby letiska vybrali pasienky v blízkosti Tomčian.[2] Pozemok upravovali svojpomocne miestni nadšenci leteckého športu pod vedením Valenta Pauča, Alexandra Jančoka a Dušana Tomeka. V rokoch 1952 – 1954 bol podľa projektu Alexandra Jančoka postavený aj hangár s príslušenstvom.[3] Prvé lietadlo pristálo na martinskom letisku už v máji 1952 (DC-3 Dakota OK-WDR).[2] Prvými motorovými lietadlami na letisku boli Piper Cup, C-104 a Zlín Z-22 Junák.[2]
V rokoch 1956 – 1958 bolo martinské letisko prvým v Žilinskom kraji, na ktorom sa uskutočňovali nočné lety s nočnými zoskokmi.[2] Parašutisti a modelári, ktorí často od modelov prechádzali k praktickému leteckému výcviku boli od počiatkov martinského letiska jeho neoddeliteľnou súčasťou. Výcvik tu absolvovali leteckí branci aj piloti v zálohe. Mnohí absolventi pokračovali v leteckej kariére a stali sa pojmami vo svojich odboroch. Medzi najznámejších patria kapitáni dopravných lietadiel ČSA Dušan Kuchta, Milan Holička, Ján Vajda, Rastislav Galuščák či vojenskí letci Anton Olajec, Martin Olejník, alebo letecký akrobat Daniel Polonec.[2]
V šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa na letisku uskutočnila prístavba hangáru, vybudovali skladiská paliva a prístupovú cestu s mostom od Tomčian.[2] Súčasťou flotily sa stali česko-slovenské helikoptéry HC-102.
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]V súčasnosti je letisko verejným vnútroštátnym letiskom určeným pre športové lietanie. Celoročnú prevádzku zabezpečuje občianske združenie Aeroklub Martin.[1] Plocha letiska vrátane rolovacích dráh je trávnatá. Asfaltový povrch je len na technických plochách a pristupových obslužných komunikáciách.
Okrem činností pre členov aeroklubu sa na letisku usporadúvajú aj letecké dni pre širokú verejnosť a individuálne vyhliadkové lety motorovým lietadlom (Aerospool WT9 Dynamic, Cessna 172) alebo vetroňom.Na letisku je tiež možný výcvik pilotov s kvalifikáciami GPL (Pilot vetroňov) alebo PPL (Súkromný pilot motorových lietadiel).
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Výňatok z letiskovej prevádzkovej príručky Letiska Martin [online]. Martin: [cit. 2016-03-05]. Dostupné online. Archivované 2016-03-05 z originálu.
- ↑ a b c d e f g Martin - z dejín mesta. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Neografie, 2000. ISBN 80-88892-34-1. Kapitola Šport a telesná kultúra. Letecký šport, s. 629 - 631.
- ↑ Martin - z dejín mesta. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Neografie, 2000. ISBN 80-88892-34-1. Kapitola Stavebný vývin mesta od stredoveku po dnešok, s. 495.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]| Medzinárodné verejné (s pravidelnými linkami) | |
|---|---|
| Medzinárodné verejné (bez pravidelných liniek) | |
| Vnútroštátne verejné | |
| Vnútroštátne neverejné |
|
| Vojenské | |
| Zrušené | |
Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
