Karel Vlach
| Karel Vlach | |
|---|---|
| Základné informácie | |
| Popis umelca | dirigent a kapelník |
| Narodenie | 8. október 1911 Praha, Rakúsko-Uhorsko |
| Úmrtie | 26. február 1986 (74 rokov) Praha, Česko-Slovensko |
| Žáner | Swing |
| Roky pôsob. | 1930 - 1986 |
| Vydavateľstvá | ESTA, Ultraphon, Supraphon |
| Súvisiace články |
Swing, Arnošt Kavka, Inka Zemánková, Karel Krautgartner |
Karel Vlach (* 8. október 1911, Praha, Rakúsko-Uhorsko – † 26. február 1986, Praha, Česko-Slovensko) bol dirigent a kapelník swingového Orchestra Karla Vlacha.[1]
Biografia
[upraviť | upraviť zdroj]Mladosť
[upraviť | upraviť zdroj]Karel Vlach sa narodil v Prahe na Žižkove v roku 1911. Bol najstarším z piatich súrodencov (František 1913, Vlasta 1920, Libuše 1924 a Václav 1926).
Počas základnej školy sa učil na husle. Po základnej škole nastúpil na žižkovskú reálku. V rokoch 1925 – 1928 sa vyučil ako obchodný pomocník v galantérnej firme Kauders. V roku 1929 mu zomrela matka. Po čase sa otec znovu oženil a celá rodina sa odsťahovala do Holešovíc.
Pracoval najskôr ako obchodný pomocník (L. Phona, Finger a Stein) a neskôr ako prokurista. V rokoch 1931 – 1933 bol nezamestnaný.[2], [3]
Založenie orchestra
[upraviť | upraviť zdroj]V 30. rokoch sa Karel Vlach angažoval v skupinách Blue Music[4] a vo vlastnom súbore Charles Happy Boys neskôr premenovanom na Blue Boys. V roku 1939 založil vlastný orchester nesúci meno orchester Karla Vlacha. Od roku 1940 s orchestrom vystupoval na Streleckom ostrove a začal spolupracovať s triom Sestry Allanovy. Pre orchester aranžoval Fritz Weiss ovplyvnený orchestrom Bennyho Goodmana. Orchester hral prevzaté, ale aj pôvodné skladby. Medzi hlavných autorov patrili Kamil Běhounek a Jiří Traxler. Spolupracoval tiež s radom popredných spevákov (Arnošt Kavka, Inka Zemánková alebo Jiřina Salačová).
Povojnové obdobie
[upraviť | upraviť zdroj]Po druhej svetovej vojne Vlach zostavil nový orchester, ktorý sa orientoval predovšetkým na zvuk podľa vzoru Glenna Millera.
S orchestrom vystupovali speváci Václav Irmanov, Rudolf Cortés a naďalej aj Jiřina Salačová. Od roku 1947 mal Vlachov orchester stále angažmán v Divadle V+W a podieľal sa na obnovených predstaveniach Osvobozeného divadla.[5] Od roku 1954 potom pôsobil v Divadle ABC a od roku 1962 v Hudobnom divadle v Karlíne.[6]
Šesťdesiate roky
[upraviť | upraviť zdroj]V šesťdesiatych rokoch sa orchester venuje viac populárnej hudbe a spolupracuje so spevákmi ako je Yvetta Simonová alebo Milan Chladil.
Filmová hudba
[upraviť | upraviť zdroj]- Andelský kabát
- Stvorenie sveta
Pocty
[upraviť | upraviť zdroj]V Prahe 13 je po ňom pomenovaná ulica – Vlachova.[7]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ . Dostupné online.
- ↑ Hudba pro radost 1966, listopad – prosinec (Kotek J., Hořec J.: Kronika české synkopy, str. 13)
- ↑ Dorůžka L., Ducháč M.: Karel Vlach – 50 let života s hudbou
- ↑ GÖSSEL G: Portrét Zdeny Vincíkové, Týdeník rozhlas číslo 40/2001, Dostupné online.
- ↑ Jindřich Černý: Osudy českého divadla po druhé světové válce – Divadlo a společnost 1945 – 1955, Academia, Praha, 2007, str. 132, ISBN 978-80-200-1502-0
- ↑ Marie Valtrová – Ota Ornest: Hraje váš tatínek ještě na housle?, Primus, Praha, 1993, str. 260, ISBN 80-85625-19-9
- ↑ NOVOTNÝ, Dan. MČ Praha 13: Názvy ulíc [online]. Městská část Praha 13, 2010-02-08, [cit. 2011-07-16]. Dostupné online. Archivované 2011-08-27 z originálu.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karel Vlach na českej Wikipédii.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Jindřich Černý: Osudy českého divadla po druhé světové válce – Divadlo a společnost 1945 – 1955, Academia, Praha, 2007, str. 132, 225, 264, 298, 393, 397, 449, ISBN 978-80-200-1502-0
- Stanislav Motl: Mraky nad Barrandovem, Rybka Publishers, Praha, 2006, str. 94, ISBN 80-86182-51-7
- Ondřej Suchý, Oldřich Dudek: Ljuba jako vystřižená, Melantrich, Praha, 1986, str. 51, 71–2, 125
- Marie Valtrová: ORNESTINUM, Slavná éra Městských divadel pražských, Brána, Praha, 2001, str. 24, 106, ISBN 80-7243-121-8
- Marie Valtrová – Ota Ornest: Hraje váš tatínek ještě na housle?, Primus, Praha, 1993, str. 260, ISBN 80-85625-19-9
Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
