Kapitulácia je ukončenie boja (resp. vojny), kedy jedna zo strán uzná zbytočnosť ďalšieho boja, „zloží zbrane“ a vydá sa na milosť (alebo nemilosť) víťaznej strane.

Kapitulovať môže štát a celé jeho ozbrojené sily (pozri Poľsko 1939, Nemecko 1945) alebo len jednotka, respektíve jednotky na určitom území (pozri kapitulácia Singapuru 1942, alebo kapitulácia amerických jednotiek na Filipínach v tom istom roku).

Kapitulácia môže byť bezpodmienečná (Nemecko 1945, Japonsko 1945) alebo s podmienkami (pozri kapitulácia Singapuru 1942, kde podmienkou bol (neskôr porušený) prísľub slušného zaobchádzania so zajatcami zo strany Japoncov).

Zásadný praktický rozdiel medzi kapituláciou s podmienkami a prímerím za nevýhodných podmienok (napr. prímerie medzi Fínskom a ZSSR v rokoch 1940 a 1944), je (väčšinou) nezloženie zbraní slabšou stranou a jej možnosť neskôr pokračovať v boji v prípade prímeria. V prípade kapitulácie však zvyčajne stráca slabšia, kapitulujúca, strana možnosť ďalšieho plnohodnotného odporu, lebo súčasťou podmienok je prakticky vždy odovzdanie minimálne kľúčových zbraní a (minimálne dočasná) strata kontroly nad z vojenského hľadiska strategicky nenahraditeľnými oblasťami.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kapitulace na českej Wikipédii.