Kaguya (sonda)
| Kaguya | |
|---|---|
| Prevádzkovateľ | JAXA |
| Výrobca | JAXA |
| Typ misie | mesačná sonda |
| Dátum štartu | 14. september 2007 |
| Kozmodróm | Tanegašima |
| Nosná raketa | H-IIA |
| COSPAR ID | 2007-039A |
| Kat. číslo | 32054 |
| Hmotnosť | 1 984 kg |
Kaguya (po japonsky かぐや, predtým známa ako SELENE) bola dlho pripravovaná mesačná sonda japonskej agentúry JAXA. Bola vypustená v roku 2007, pričom v tom čase išlo o najkomplexnejšiu misiu na prieskum prirodzeného satelitu Zeme od čias projektu Apollo. Primárna misia pôvodne plánovaná na jeden rok bola predĺžená až do júna 2009 a počas tohto obdobia sonda veľmi presne zmapovala povrch Mesiaca, získala podrobné topografické a gravitačné merania a preštudovala podpovrchovú štruktúru ako aj tenkú atmosféru nášho satelitu.
Pomenovanie sondy
[upraviť | upraviť zdroj]Sonda bola až do júna 2007 oficiálne označovaná ako SELENE (skratka z angl. SELenological and ENgeneering Explorer, Lunárny a inžiniersky prieskumník) teda menom gréckej bohyne mesiaca. Spolu s presným určením dátumu štartu však bola premenovaná na Kaguya, čo je meno japonskej rozprávkovej princeznej, ktorá prišla na Zem z Mesiaca.[1]
Prístroje na palube
[upraviť | upraviť zdroj]
- terénna kamera (Terrain Camera TC) – rozlíšenie až 10 m/px
- röntgenový fluorescenčný spektrometer (X-Ray Flourescence Spectrometer XRS)
- lunárny magnetometer (Lunar Magnetometer LMAG)
- spektrálny profilovač (Spectral Profiler SP) – rozlíšenie 562 m×400 m/px)
- mnohopásmový zobrazovač (Multi-band Imager MI) – rozlíšenie vo viditeľnom svetle 20 m/px, v infračervenom 62 m/px
- kamera s vysokým rozlíšením (High Definition Television Camera HDTV)
- laserový výškomer (Laser Altimeter LALT)
- lunárny radar (Lunar Radar Sounder LRS)
- gama spektrometer (Gamma-Ray Spectrometer GRS)
- spektrometer nabitých častíc (Charged Particle Spectrometer CPS)
- plazmový analyzátor (Plasma Analyzer PACE)
- zobrazovač vrchnej atmosféry a plazmy (Upper Atmosphere and Plasma Imager UPI)
- rádiový vysielač (Radio Science)
Sonda má na svojej palube aj dva subsatelity – Okina a Ouna, ktoré sa oddelujú na obežnej dráhe Mesiaca a ktoré majú zabezpečiť spojenie Zeme so sondou Kaguja aj vtedy, keď je na odvrátenej strane Mesiaca. Oba subsatelity zároveň doplňujú niektoré vedecké merania z Kaguje.
Priebeh letu
[upraviť | upraviť zdroj]Kaguja odštartovala 14. septembra 2007 z kozmodrómu Tanegašima pomocou nosnej rakety H-2A. Spočiatku bola navedená na vysoko eliptickú obežnú dráhu Zeme, po korekciách dráhy úspešne prešla 3. októbra na selenocentrickú obežnú dráhu. 9. októbra sa od Kaguje oddelil subsatelit Okina a 12. októbra ho nasledoval subsatelit Ouna. Po ukončení skúšok všetkých systémov sondy začala Kaguja 21. decembra pravidelné vedecké merania. Kaguja zanikla 10. júna 2009, pričom narazila na mesačný povrch na mieste o súradniciach 65.5° j.š. a 80.4° v.d.
Subsatelit Okina zanikol nárazom o mesačný povrch už 12. februára 2009, Ouna by mala byť stále na orbite.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Domáca stránka projektu Kaguya Archivované 2013-10-24 na Wayback Machine
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
