Kýčerský grúň
| Kýčerský grúň | |
| vrch | |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo |
| Okresy | Snina, Sanok |
| Obce | Osadné, Komańcza |
| Pohorie | Laborecká vrchovina |
| Povodia | Laborec, Oslawa |
| Nadmorská výška | 867,0 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′19″S 22°09′36″V / 49,1885°S 22,16°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Osadné |
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kýčerský grúň (867,0 m n. m.[1]; poľ. Gmyszów Wierch) je vrch v Laboreckej vrchovine, krajinnom celku Nízkych Beskýd.[2] Leží na slovensko-poľskej hranici, nad obcou Osadné, približne 20 km severne od Sniny.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v hlavnom hrebeni vrchoviny.[2] Juhozápadná časť masívu a hrebeňa zasahuje na územie Prešovského kraja, okresu Snina a katastrálne územie obce Osadné, severovýchodné časti patria poľskému Podkarpatskému vojvodstvu, powiatu Sanok a gmine Komańcza.[4] Najbližšími sídlami sú južne situované Osadné a juhozápadne ležiaca Vyšná Jablonka, západne sa nachádzajú Svetlice a Oľšinkov, severne poľský Smolník a východne Solinka.[4] Oblasť je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty v slovenskej a Cisniansko-wetlinského parku v poľskej časti.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Kýčerský grúň leží na severovýchodnom okraji Laboreckej vrchoviny, v hraničnom hrebeni medzi Rydošovou (877 m n. m.) a Vysokým grúňom.[3] Západným smerom sa nachádza Vrch nad Lazom (864 m n. m.), Vysoký grúň (905 m n. m.), Hlboký vrch (893 m n. m.), Hojdov (809 m n. m.), Košiarka (793 m n. m.), Ščob (764 m n. m.), Ostrý grúň (611 m n. m.) a Parilov (716 m n. m.), južným Ščoby (801 m n. m.), Kýčera (721 m n. m.) a Skory (857 m n. m.), východným Černiny (929 m n. m.), sedlom oddelená Rydošová (877 m n. m.), Hyrlata (1 103 m n. m.) a Matragona (990 m n. m.) a severným Patryja (1 071 m n. m.), Jaworne (992 m n. m.), Kraglica (942 m n. m.), Chryszczata (997 m n. m.) a Jasieniowa (735 m n. m.).[1] Južné svahy odvodňuje Pálenický potok do Udavy v povodí Laborca, voda zo severných častí odteká potokom Balniczka do rieky Oslawa v povodí Visly. Vrcholom vedie značená Východokarpatská magistrála.[3][4]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[4], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je vidieť okolité vrcholy Laboreckej vrchoviny, ojedinele tiež Slanské, Vihorlatské a Bukovské vrchy, ako aj okolité vrchy v Poľsku.[5]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červeno značenej Východokarpatskej magistrále po hrebeni:
- od severozápadu z Lupkovského priesmyku cez Ščob a Vysoký grúň
- od juhovýchodu z rázc. Balnica cez Rydošovú
- po
žlto značenom chodníku z Osadného cez rázc. Balnica - po
modrej značke z poľského Lupkowa cez rázc. Hlboký vrch a Vysoký grúň[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Bukovské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-02-26]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-02-26]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-02-26]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-02-26]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]| Časti | |
|---|---|
| Veľkoplošné chránené územia | |
| Národné prírodné rezervácie | |
| Prírodné rezervácie | |
| Kultúrne a historické pamiatky | |
| Vybrané vrcholy Laboreckej vrchoviny Zoznam vrcholov |
|
| Sedlá |
|
Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
