Jarabá skala
Riaba skala
vrch
Pásmo horských lúk – polonín na Jarabej skale
Štáty	Slovensko,   Poľsko
Regióny	Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo
Okresy	Snina, Powiat leski
Obec	Zboj
Pohorie	Bukovské vrchy
Podcelok	Bukovce
Povodia	Uh, Wetlina
Nadmorská výška	1 199,0 m n. m.
Súradnice	49°06′11″S 22°26′28″V / 49,103°S 22,441°V / 49.103; 22.441
Geologické zloženie	flyš, pieskovec
Najľahší výstup	po značke z obce Runina cez Sedlo pod Ďurkovcom
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka
Typ pamiatky	prírodná
Rok zápisu (č. zasadnutia)	2007 (#31)
Rok rozšírenia	2011
Číslo	1133
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	ix
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Riaba Skała
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál
Tretí najvyšší vrch Bukovských vrchov

Jarabá skala^[1] (poľ. Riaba Skała, tiež aj Rabia Skała; 1 199,0 m n. m.)^[2] je tretí najvyšší vrch v Bukovských vrchoch, krajinnom celku Polonín.^[3] Leží na slovensko-poľskej hranici nad obcou Runina, približne 23 km severovýchodne od Sniny.^[4]

Nachádza sa v severnej časti Bukovských vrchov, v geomorfologickom podcelku Bukovce.^[3] Južná časť hrebeňa leží v Prešovskom kraji, okrese Snina a na katastrálnom území obce Zboj^[1], severná patrí poľskému Podkarpatskému vojvodstvu, powiatu Lesko a gmine Cisna.^[5] Najbližším sídlom je juhozápadne situovaná Runina, južne sa nachádza Ruský Potok a Zboj, juhovýchodne Nová Sedlica a západne dnes zaniknutá obec Ruské, severným smerom leží Wetlina, Stare Siolo a Strzebowiska, patriace do gminy Cisna.^[6] Masív patrí v slovenskej časti do Národného parku Poloniny a národnej prírodnej rezervácie Jarabá skala s najvyšším 5. stupňom ochrany.^[7] Severne vybiehajúcim hrebeňom vedie na poľskom území hranica, oddeľujúca Ciśniańsko-Wetliński Park Krajobrazowy na západe a Bieszczadzki Park Narodowy na východe.^[4]

Jarabá skala leží v hraničnom hrebeni na severnom okraji Bukovských vrchov, medzi vrchmi Ďurkovec (1 188,7 m n. m.) na západe a Čelo (1 158,8 m n. m.) na východe. Severným smerom z neho vybieha rázsocha Paportny (1 199 m n. m.) a necelý kilometer východne od hlavného vrcholu leží východný, na mapách rovnako značený, no nižší (1 167,2 m n. m.) vrchol.^[8] Západným smerom sa nachádza Pľaša (1 162,8 m n. m.), Kurníkov Beskyd (1 037 m n. m.), Kruhliak (1 101 m n. m.), Ďurkovec (1 189 m n. m.), Hajdošík (921 m n. m.) a Kučalata (917 m n. m.), južným Bukovec (930 m n. m.), Stolová (934 m n. m.), Veľký Bukovec (1 012 m n. m.), Kýčera (980 m n. m.), Minčol (972 m n. m.) a Stinská (1 093 m n. m.), východne Príkry (952 m n. m.), Borsukov vrch (991 m n. m.), Čelo (1 159 m n. m.), Hrúbky (1 186 m n. m.), Mala Rawka (1 272 m n. m.) a Dil Szelesisty (1 137 m n. m.) a severným Hnatowe Berdo (1 245 m n. m.), Smerek (1 223 m n. m.), Jawornik (1 020 m n. m.), sedlom oddelená Paportna (1 199 m n. m.) a Fereczata (1 102 m n. m.).^[8] Južné svahy odvodňuje Zbojský potok do Uličky v povodí Uhu, severozápadné potok Chomów a severovýchodné Wielki Lutowy do Wetliny v povodí Visly. Vrcholom vedie značená Východokarpatská magistrála.^[4][6]

Na slovenskej strane sa nachádza skalné more, dlhé niekoľko desiatok metrov. Vzniknuté skalné bralo (1 167,2 m n. m.) je vyhliadkovým miestom s osadenou drevenou plošinou. Spolu s Ďurkovcom spadá do národnej prírodnej rezervácie Jarabá skala, vyhlásenej v roku 1964 na výmere 359,94 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany.^[9] Vrcholové časti zaberá územie Stužica – Bukovské vrchy^[10], ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200 ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300 ročnými mimoriadne mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra). Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)^[11], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny. Vrcholové časti sa nachádzajú v pásme horských lúk – polonín a poskytujú nádherné panoramatické výhľady.

Vrcholovú časť a okolitý hrebeň pokrýva nesúvislý lesný porast s vrcholovými holinami^[6] tzv. poloninami, ktoré poskytujú panoramatické výhľady. Pri vhodných podmienkach je vidieť okolité vrcholy Bukovských vrchov, Slanské a Vihorlatské vrchy, Bieszczady v Poľsku a ukrajinské Karpaty.^[12]

Jarabá skala je turisticky atraktívny vrch, ktorým vedie červeno značená Východokarpatská magistrála, ktorá kopíruje hlavný karpatský hrebeň. Tá vedie od Duklianskeho priesmyku (502,0 m n. m.) v Laboreckej vrchovine cez Vysoký grúň (904,9 m n. m.), Strop (1 011,2 m n. m.), Ruské sedlo (801,0 m n. m.), Pľašu (1 162,8 m n. m.), Ďurkovec (1 188,7 m n. m.) a Kamennú lúku (1 200,9 m n. m.) na trojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.).

Zo slovenskej strany je možný výstup z najvyššie položenej obce v Sninskom okrese ako aj v celom Zemplíne Runiny a z najvýchodnejšej obce na území Slovenska Novej Sedlice.

Obec Runina je východiskovým bodom do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň s vrcholmi Pľaše, Ďurkovca a Jarabej skaly a do oblasti nad vodárenskou nádržou Starina.

Obec Nová Sedlica predstavuje východiskový bod do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň – na trojhraničný vrch Kremenec, do oblasti Stužice a Jarabej skaly. Je tu možnosť ubytovania a stravovania v zariadeniach Penzión Kremenec Archivované 2015-07-10 na Wayback Machine a Hostinec Beskyd.

• po značke z obce Runina cez Sedlo pod Ďurkovcom (1 120,0 m n. m.), odtiaľ po značke cez vrch Ďurkovec (1 188,7 m n. m.), trvanie: ↑ 3:05 h, ↓ 2:45 h, prevýšenie: 639 m
• po značke z obce Nová Sedlica cez Poľanu a Medovú babu, trvanie: ↑ 3:20 h, ↓ 2:40 h, prevýšenie: 789 m
• po značke hrebeňom smerom od vrchu Čierťaž (1 071,0 m n. m.)
• po značke hrebeňom smerom od vrchu Kruhliak (1 100,6 m n. m.)

• po značke z obce Wetlina (Stare Sioło) cez vrchy Jawornik (1 021,3 m n. m.) a Paportna (1 197,8 m n. m.), trvanie: ↑ 3:45 h, ↓ 2:25 h, prevýšenie: 549 m
• po značke z obce Wetlina (Kościół) cez vrch Jawornik (1 021,3 m n. m.), odtiaľ po značke cez vrch Paportna (1 197,8 m n. m.), trvanie: ↑ 3:15 h, ↓ 2:10 h, prevýšenie: 549 m
• po značke hrebeňom smerom od vrchu Krzemieniec (1 221,0 m n. m.)
• po značke hrebeňom smerom od vrchu Okrąglik (1 100,6 m n. m.)

Do obcí Runina a Nová Sedlica je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.^[14][15] Vzdialenosť: Humenné-Runina 52,9 km, Snina-Runina 31,6 km, Humenné-Nová Sedlica 65,9 km, Snina-Nová Sedlica 44,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok Archivované 2016-12-22 na Wayback Machine.

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

• Jarabá skala (národná prírodná rezervácia)
• Stužica – Bukovské vrchy
• Bukovské vrchy
• Poloniny
• Národný park Poloniny
• Park tmavej oblohy Poloniny
• Zoznam vrcholov v Bukovských vrchoch

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jarabá skala (vrch v Bukovských vrchoch)

• Poloha na turistickej mape
• Poloha na turistickej / cykloturistickej mape
• Národný park Poloniny na Štátna ochrana prírody Slovenskej Republiky
• Poloniny na Poloniny.fussion.info

z d u Bukovské vrchy
Podcelky (časti)	Bukovce Ruská kotlina Runinská kotlina Sedlická kotlina Uličská kotlina Nastaz
Veľkoplošné chránené územie	Národný park Poloniny
Národné prírodné rezervácie	Havešová Jarabá skala Pľaša Pod Ruským Rožok Stinská Stužica
Prírodné rezervácie	Bahno Borsučiny Borsukov vrch Bzaná Gazdoráň Grúnik Hlboké Ruské Stinská slatina Stružnická dolina Šípková Udava Uličská Ostrá
Prírodné pamiatky	Ulička
Biosférické rezervácie	Biosférická rezervácia Východné Karpaty
Chránené vtáčie územia Natura 2000	Bukovské vrchy
Územia európskeho významu Natura 2000	Bukovské vrchy Stinská Ublianka Ulička
Lokality Svetového dedičstva UNESCO	Biosférická rezervácia Východné Karpaty Havešová Rožok Stužica – Bukovské vrchy
Parky tmavej oblohy	Park tmavej oblohy Poloniny
Kultúrne a historické pamiatky	Porta Rusica
Drevené kostoly	Chrám svätého Michala archanjela (Topoľa, 1700) Chrám svätého Michala archanjela (Uličské Krivé, 1718) Chrám svätého Michala archanjela (Ruský Potok, 1740) Chrám svätého Michala archanjela (Nová Sedlica, dnes skanzen v Humennom, 1745) Chrám svätého Jána Krstiteľa (Kalná Roztoka, 1750) Chrám svätého biskupa Mikuláša (Zboj, dnes skanzen v Bardejovských Kúpeľoch, 1775) Chrám svätého Juraja (Jalová, 1792)
Vodné nádrže	Starina
Vybrané vrchy Bukovských vrchov Zoznam vrcholov	Kremenec (1 221,0 m n. m.) Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.) Jarabá skala (1 199,0 m n. m.) Ďurkovec (1 188,7 m n. m.) Hrúbky (1 186,4 m n. m.) Pľaša (1 162,8 m n. m.) Čelo (1 158,8 m n. m.) Kruhliak (1 100,6 m n. m.) Stinská (1 092,6 m n. m.) Čierťaž (1 071,0 m n. m.) Veľký Bukovec (1 011,9 m n. m.) Strop (1 011,2 m n. m.) Rypy (1 002,7 m n. m.) Šípková (995,0 m n. m.) Borsukov vrch (991,4 m n. m.) Černiny (929,4 m n. m.)
Sedlá Bukovských vrchov	Sedlo pod Ďurkovcom (1 120,0 m n. m.) Sedlo pod Čierťažou (905,0 m n. m.) Ruské sedlo (801,0 m n. m.)
Zoznamy	Zoznam vrcholov