Jakutsko Jakutská republika (Subjekt Ruskej federácie)
Vlajka Jakutska Znak Jakutska
Štátna hymna: Саха Өрөспүүбүлүкэтин өрөгөйүн ырыата
Miestny názov
• dlhý	Республика Саха (Якутия)
• krátky	Саха
Hlavné mesto	Jakutsk 62°48′ S.š. 129°48′ V.d.
Najväčšie mesto	Jakutsk
Úradné jazyky	Ruština, Jakutčina
Štátne zriadenie Prezident	republika Ajsen Nikolajev
Federálny okruh	Ďalekovýchodný
Ekonomický rajón	Ďalekovýchodný
Vznik	27. september 1990
Rozloha  • celková  • voda (%)	3 083 523 km² (1.)    km² ( %)
Počet obyvateľov  • odhad (2018)  • sčítanie (2021)  • hustota (2021)	964 330 995 686 (50.) 0,32 /km²
Časové pásmo  • Letný čas	YAKT/VLAT/MAGT (UTC+9/+10/+11) YAKT/VLAT/MAGT (UTC+9/+10/+11)
Kód subjektu
• číselný	98
• geokód ISO 3166-2	RU-SA

Jakutsko (po rusky Sacha alebo Jakutija, po jakutsky Саха Сирэ - Sacha Sire), dlhý tvar Jakutská republika (po rusky Respublika Sacha, po jakutsky Саха Өрөспүүбүлүкэтэ - Sacha Öröspüübülükete), je najväčšia republika Ruskej federácie. Nachádza sa vo východnej časti krajiny, na ruskom Ďalekom východe. Na východe susedí s Čukotským autonómnym okruhom, Magadanskou oblasťou, Chabarovským krajom; na juhu s Amurskou oblasťou, Zabajkalským krajom, Irkutskou oblasťou a na západe s Krasnojarským krajom. Na jej severe je Severný ľadový oceán. Jakutsko je najväčší štátoid sveta. Má rozlohu 3 103 200 km², žije tu okolo 950-tisíc obyvateľov a hlavným mestom je Jakutsk.

Jakutská republika je v rámci Ruskej federácie najväčšia, s rozlohou 3 103 200 km² zaberá 3 časové pásma (+09:00 až +11:00). Väčšina území zeme je hornatá, sever aj stred sa navyše nachádza v silne chladnej oblasti. Cca 40 % republiky leží v arktickej oblasti, 47 % pokrýva tajga, takmer výhradne tvorená mokraďami. Od juhu na sever naprieč preteká rieka Lena, s veľkým a čiastočne i močaristým údolím. Medzi ďalšie významné rieky patria prítoky Leny Viljuj, Aldan, Olokma. Vo východnej časti regiónu sú to rieky Indigirka a Kolyma. V oblasti leží okolo 700 jazier. Najvyšším pohorím je Čerského chrbát, ležiaci na východe s najvyšším vrchom Pobeda (3 147 m n. m.). Na väčšine územia sa rozkladá Stredosibírska vysočina.

Jakutsko má chladné (stred a sever) až mierne podnebie (juh). Priemerné januárové teploty sa pohybujú medzi −28 až −47 °C, júlové medzi +2 až +19 °C. Priemerné ročné zrážky majú rozsah medzi 200 mm (stred, vnútrozemie) a 700 mm (hory na východe zeme). Jakutsko má tzv. pevninský pól chladu – dedinu Ojmjakon, kde bola v roku 1926 nameraná rekordne nízka teplota −71 °C a mesto Verchojansk, kde v roku 1886 bola nameraná teplota −69 °C.

Jakuti žijú na svojom území krátku dobu. Sú príbuzní s turkickými národmi a Mongolmi. Pretože im Evenkovia, ďalší severský národ Ruskej federácie, hovoria Jako, toto slovo sa prijalo do ruštiny ako Jakuti; práve v 17. storočí, keď sem Rusi začali prenikať. Postupne tu začali rozširovať ortodoxní kresťanstvo, poľnohospodárstvo a v roku 1632 založili dnešné hlavné mesto republiky Jakutsk. V roku 1922 vznikla Jakutská ASSR, v dobách Sovietskeho zväzu mala krajina hlavný význam v tom, že sa tu ťažili dôležité suroviny. Súčasný názov Jakutská republika sa používa od roku 1992.

Z celkom 1 milióna obyvateľov majú väčšinu Jakuti (Sachovia) (55 %), nasledovaní Rusmi (33 % populácie republiky) a 1 %-nou ukrajinskou menšinou. Oficiálnymi jazykmi sú ruština a jakutčina (sacha). Jakutčinu sa učia deti v škole od 11 rokov a rozumie jej okolo 25 % miestnych obyvateľov.

Hlavným hospodárskym centrom je Jakutsk. Ekonomika je postavená na ťažbe surovín, nachádzajúcich sa pod povrchom. Tie sa spracovávajú v závodoch v okolí hlavného ale aj niekoľkých menších miest.

Využívaná doprava je hlavne letecká alebo lodná (po rieke Lena), hlavne vďaka ohromným vzdialenostiam a riedkemu osídleniu. V cestnej doprave je významná cesta Kolyma – Jakutsk – Magadan, do Jakutsku je zjazdná iba v zimnom období kvôli chýbajúcemu mostu cez rieku Lena. Na území Jakutska sa nachádza asi 500 km železničnej trate, ktorá sa začala stavať v 80. rokoch ako odbočka od Bajkalsko-amurskej magistrály. Po perestrojke sa stavba zastavila a dočasnou konečnou sa stal Berkakit (mestečko asi 20 km južne od Nerjungri). Po niekoľkých rokoch sa začalo znovu stavať; trať v roku 2004 dosiahla mesto Tommot, po roku 2010 mal byť dokončený i približne 368 km dlhý úsek, vrátane trojkilometrového cestného a železničného mostu cez Lenu do Jakutsku.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jakutsko

• Oficiálne stránky republiky Archivované 2005-01-22 na Wayback Machine
• Oficiálna stránka Jakutská štátna univerzita
• história republiky

Ruský portál

z d u Subjekty Ruskej federácie
Republiky	Adygejsko Altajsko Baškirsko Buriatsko Čečensko Čuvašsko Dagestan Chakasko Ingušsko Jakutsko Kabardsko-Balkarsko Kalmycko Karačajsko-Čerkesko Karelsko Komijsko Krym1 Marijsko Mordviansko Severné Osetsko Tatársko Tuviansko Udmurtsko
Kraje	Altajský Chabarovský Kamčatský Krasnodarský Krasnojarský Permský Prímorský Stavropoľský Zabajkalský
Oblasti	Amurská Archangeľská Astrachánska Belgorodská Brianska Čeľabinská Irkutská Ivanovská Jaroslavlianska Kaliningradská Kalužská Kemerovská Kirovská Kostromská Kurganská Kurská Leningradská Lipecká Magadanská Moskovská Murmanská Nižnonovgorodská Novgorodská Novosibirská Omská Orenburská Oriolska Penzianska Pskovská Riazanská Rostovská Sachalinská Samarská Saratovská Smolenská Sverdlovská Tambovská Tomská Tulská Tverská Ťumenská Ulianovská Vladimírska Volgogradská Vologdská Voronežská
Mestá federálneho významu	Moskva Petrohrad Sevastopoľ1
Autonómne oblasti	Židovská autonómna oblasť
Autonómne okruhy	Čukotka Chantyjsko-Mansijsko Jamalsko Nenecko
^1  medzinárodne uznávané ako súčasť Ukrajiny