Ján Oparty
| Ján Oparty | |
| slovenský producent, dokumentarista, scenárista a pedagóg | |
| Narodenie | 21. máj 1949 (75 rokov) Oravská Lesná, Česko-Slovensko |
|---|---|
Doc. Ing. Ján Oparty, ArtD. (* 21. máj 1949 Trstená) je producent, scenárista, režisér dokumentárnych filmov a pedagóg.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Je absolventom réžie a scenáristiky dokumentárnych filmov na Divadelnej fakulte VŠMU. Po skončení štúdia pracoval v rokoch 1982-1992 v Štúdiu krátkeho filmu Slovenskej filmovej tvorby v Bratislave. V osemdesiatych rokoch sa vyprofiloval ako režisér populárno-vedeckých filmov a v roku 1984 debutoval dielami Hľadať spôsob a Pánska jazda. Ich prínosom bolo najmä tematické obohatenie tvorby, nakoľko v tom čase sa dokumentárny film nachádzal v období stagnácie. Snímka Pánska jazda rozpráva o skupine robotníkov, ktorí namiesto dovolenky išli na žatevnú brigádu. Ďalším filmom boli Spomienky na minulosť (1985), kde zobrazil portrét rázovitého dedinského vynálezcu. Opartyho harmonizujúci prístup však odbúraval konkrétnu výnimočnosť a rozpornosť detailov a spracovanie obrúsilo hrany potencionálnych konfliktov.[1] V roku 1989 nadviazal na tendenciu skúmania stavu spoločnosti a to snímkou Skutočný príbeh. Rozvíjal v nej tému nekompetencie, ľahostajnosti a lajdáctva na vysokej škole, čím poodhalil príčiny zaostávania slovenskej vedy.[2] Dokumentaristicky sa pripomenul aj v roku 1993, kedy natočil film Stanko Mužík a nadviazal tak na emotívne sugestívne snímky Petra Solana z druhej polovice sedemdesiatych rokov o mentálne postihnutých ľuďoch.[3] V roku 1992 založil spoločnosť ALEF Studio. Okrem iného produkoval dokument Sahry Karimi o získavaní osobnej slobody v Afganistane, s názvom Afganské ženy za volantom. Snímka získala ocenenie za najlepší dokument na festivaloch Jeden svet, Ekofilm, Sole Luna a špeciálnu cenu poroty na festivale Miradasdoc. Ján Oparty od roku 2002 pedagogicky pôsobí na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Od 13. mája 2013 je členom vedenia Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Jeho najnovší dokument Skala útočišta o obnove stredovekého kláštora je v postprodukcii. Ako producent pripravuje s režisérom Ivom Trajkovom a scenáristom Ondrejom Šulajom historický film o Cyrilovi a Metodovi, Anjelský obraz.
Filmografia
[upraviť | upraviť zdroj]Režisér
[upraviť | upraviť zdroj]- Hľadať spôsob (1984)
- Pánska jazda (1984)
- Skutočný príbeh (1989)
- Stanko Mužík (1993) - námet, scenár, réžia
- Chatam Sofer Memorial (2002) - námet, scenár, réžia
Producent
[upraviť | upraviť zdroj]- Priatelia bez slov (1996)
- Dubček, muž Pražskej Jari, rež. Juraj Lihosit (1996)
- Handel's Last Chance (Handlova posledná šanca) (1996)
- Liszt’s Rhapsody (Lisztova rapsódia) (1996)
- Rossini's Ghost (Rossiniho duch) (1996)
- Witmanovi chlapci (1997)
- Jedna zima pánu Bohu za chrbtom (1998)
- Winslow Homer: An American Original (Winslow Homer: americký originál)
- Degas and the Dancer (Degas a tanečnica) (1999)
- Monet: Shadow and Light (Monet: svetlo a tieň) (1999)
- Mary Cassatt: American Impressionist (Mary Cassatt, americká impresionistka) (1999)
- Rembrandt: Fathers and Sons (Rembrandt: otcovia a synovia) (1999)
- Goya: Awakened in a Dream (Goya: prebudený vo sne) (1999)
- Afganské ženy za volantom (2009)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Macek V.: K dejinám slovenského dokumentárneho filmu. Bratislava: Slovenský filmový ústav - národné kinematografické centrum, 1992, s. 91.
- ↑ Macek V.: K dejinám slovenského dokumentárneho filmu. Bratislava: Slovenský filmový ústav - národné kinematografické centrum, 1992, s. 93.
- ↑ Macek V. - Paštéková J.: Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997, s. 512.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
