Ivankovci bol šľachtický rod na území dnešného Slovenska, spriaznený s rodom Huntovcov-Poznanovcov. Jeden z Ivankovcov sa stal zakladateľom rodu Forgáčovcov.

Siedmi potomkovia zakladateľa rodu ivankovského, Ivanku Lysého, sprevádzali Ondreja II. do Svätej Zeme ako križiaci. Keď sa navrátili do Turca, dostali roku 1218 za svoje vojenské zásluhy a preto, že tam zachránili kráľovi život, v Turci, pri dnešných Dražkovciach, čiastku zeme, ktorá sa v listinách menovala raz Erden, raz Jordán, vraj na pamiatku výpravy do Svätej Zeme. I potoky na tomto území nazvali a ešte dnes menujú sa Jordánom a Cedronom. V tie samé časy založili kostol svätej Heleny.

Ďalší potomkovia, Ondrej a Tomáš, roku 1241 zachránili život kráľa Belu IV., keď mu Tomáš po nešťastnej bitke s Tatármi pri rieke Slaná (Šajava) na úteku oddal svojho rýchleho koňa, na ktorom kráľ ušiel. Tomáša dorúbali Tatári, Ondrej sa zachránil, a prichýlil aj unaveného kráľa na svojom hrade znievskom a v odmenu za obetavosť a hrdinstvo oboch bratov dostal znievske panstvo. V súčasnosti historici považujú pobyt a záchranu Bela IV. na hrade Zniev za potvrdený fakt.

Ďalší potomok Blažej, ktorý sa stal zakladateľom rodu Forgáčovského, zabil 7. februára 1387 uchvatiteľa trónu Karla Durazzo (Karol III. Neapolský, vládol v Uhorsku ako Karol II.), za čo ho kráľovná Mária Uhorská obdarila výsadami a majetkami (hrady Gýmeš a Halič).

Blažej prevzal vyobrazenie Márie do erbu a podľa legendy, prijal meno Forgáč (Forgách). V skutočnosti priezvisko začal používať už Mikuláš Forgách, ktorý žil okolo roku 1333.^[1]

• Genealógia rodiny Forgáč (Forgách) (po anglicky)