István Tisza
| István Tisza | ||||||||
.jpg) István Tisza, 1917 | ||||||||
| 2x premiér Uhorska | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 10. jún 1913 – 15. jún 1917 | ||||||||
| Panovníci | František Jozef I. Karol IV. | |||||||
| ||||||||
| 1x premiér Uhorska | ||||||||
| V úrade 3. november 1903 – 18. jún 1905 | ||||||||
| Panovník | František Jozef I. | |||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 22. apríl 1861 Pešť, Rakúske cisárstvo | |||||||
| Úmrtie | 31. október 1918 (57 rokov) Budapešť, Rakúsko-Uhorsko | |||||||
| Politická strana | Liberálna strana Národná strana práce | |||||||
| Profesia | Ekonóm, právnik, politológ, bankár | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Manželka |
Ilona Tisza de Borosjenő | |||||||
| Deti | István Juliska | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | István Tisza (multimediálne súbory) | |||||||
Gróf István Imre Lajos Pál Tisza de Borosjenő et Szeged (slovensky: Štefan Imrich Ľudovít Pavol Tisa, skrátené meno: Štefan Tisa); (* 22. apríl 1861, Pešť, Rakúske cisárstvo – † 31. október 1918, Budapešť, Rakúsko-Uhorsko) bol politik, ktorý bol v rokoch 1903 – 1905 a 1913 – 1917 predsedom vlády Uhorska. Bol tiež politológ, medzinárodný právnik, makroekonóm, člen Uhorskej akadémie vied a majster v dueli. Vypuknutie prvej svetovej vojny vymedzilo jeho druhé funkčné obdobie vo funkcii predsedu vlády. Bol zabitý ľavicovými revolucionármi 31. októbra 1918 počas Astrovej revolúcie, v deň, keď Maďarsko vyhlásilo nezávislosť, čím zanikla dualistická monarchia, čiže Rakúsko-Uhorsko.[1] Tisza bol najhorlivejším stúpencom duálnej monarchie (partnerstva s Rakúskom) medzi maďarskými politickými lídrami[2] a prihováral sa za konsenzus medzi liberálmi a konzervatívcami.[3] Ako poslanec ríšskej rady od roku 1887 sa začal obávať politickej slepej uličky v konflikte medzi neústupnou povahou cisára a revolučným duchom extrémistov. Tisza bol medzi etnickými maďarskými voličmi trpko nepopulárny,[4] a preto – podobne ako jeho otec Kálmán Tisza (slovensky: Koloman Tisa) – pri parlamentných voľbách čerpal väčšinu hlasov od etnických menšín.
Podobne ako jeho otec podporoval industrializáciu na úkor poľnohospodárskej lobby a vystupoval proti antisemitizmu ako ekonomicky kontraproduktívnemu.
Ako ekonóm bol zásadne proti akémukoľvek štátnemu prerozdeleniu poľnohospodárskej pôdy, ktoré by rozdelilo veľké pozemkové vlastníctvo. Počas prvej svetovej vojny bol proti rozšíreniu volebného práva na vojakov v aktívnej službe;[5] pred rokom 1918 mohlo voliť a zastávať verejné funkcie len 10 % občanov Uhorského kráľovstva.
V medzinárodných vzťahoch bol jeho vzorom Otto von Bismarck. Vo vnútorných záležitostiach nadväzoval na anglickú historickú ekonomickú školu a bol silne ovplyvnený spoločenským a politickým vývojom Anglicka, ktorý považoval za najlepšiu cestu pre Uhorsko.[6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ István, Count Tisza | Austro-Hungarian, Liberalism, Reforms | Britannica [online]. www.britannica.com, 2024-04-18, [cit. 2024-06-05]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ 1922 Encyclopædia Britannica/Tisza, Stephen, Count - Wikisource, the free online library [online]. en.wikisource.org, [cit. 2024-06-05]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ HANEBRINK, Paul A.. In Defense of Christian Hungary: Religion, Nationalism, and Antisemitism, 1890-1944. [s.l.] : Cornell University Press, 2006. Google-Books-ID: dLcpN0H6_hAC. Dostupné online. ISBN 978-0-8014-4485-2. (po anglicky)
- ↑ Századvég [online]. www.c3.hu, [cit. 2024-06-05]. Dostupné online.
- ↑ KANN, Robert A.. A History of the Habsburg Empire, 1526-1918. [s.l.] : [s.n.], 1980-11. Dostupné online. ISBN 978-0-520-04206-3. S. 494-495. (po anglicky)
- ↑ English [online]. tiszaistvan.hu, [cit. 2024-06-05]. Dostupné online.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku István Tisza na anglickej Wikipédii.
Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
