Imperializmus je snaha veľmocí o rozšírenie sféry vplyvu a moci nad okolitými krajinami, či národmi kde mocnejší štát využíva svoju prevahu na vykorisťovanie zdrojov slabšieho. Cieľom je vytvoriť veľmoc alebo získať dominantný vplyv na území, na ktoré si imperialistický štát robí nárok. Najdoslovnejšiou verziou imperializmu je zaberanie cudzích území, ako sa dialo najmä v období kolonializmu, kde silnejšie krajiny plne ovládli viacero slabších a to politicky aj ekonomicky. Ako príklad možno uviesť britské, čínske, španielske, portugalské a ďalšie impériá, ktoré nadobudli obrovskú rozlohu. S tým súvisel zrod merkantilizmu, na základe ktorého si kolonizátori vynucovali exkluzívne právo obchodu so svojimi kolóniami, čo narážalo na výraznú nevôľu.

Obsah pojmu imperializmus rozšíril nastupujúci marxizmus-leninizmus tým ,že medzi imperialistické zaradil všetky kapitalistické štáty, ktoré udržiavajú menej vyvinuté krajiny v chudobe, hoci sa ich priamo nezmocnili. Podľa tejto interpretácie sa za imperializmus považuje už sama hegemónia, čiže stav, keď je jeden štát podstatne mocnejší než iné. V obidvoch prípadoch sa silnejší štát zmocňuje riadenia politického a ekonomického mechanizmu iných, často aj veľmi vzdialených krajín, čo sa môže prejaviť aj formou kultúrneho imperializmu - stavu, keď sa domáca kultúra slabšieho štátu dostane do područia krajiny silnejšieho štátu.

V minulosti imperializmus žal veľký úspech predovšetkým v Európe a na jeho ospravedlnenie sa uvádzal aj údajný civilizačný vplyv na zaostalejšie národy. Po vlne dekolonizácie po Druhej svetovej vojne však túto argumentáciu obhajuje málokto.^[1]

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.