For faster navigation, this Iframe is preloading the Wikiwand page for Ilia Valerievič Jašin.

Ilia Valerievič Jašin

Ilia Valerievič Jašin
ruský politik, aktivista a bloger
Ilia Valerievič Jašin
Narodenie29. jún 1983 (41 rokov)
Moskva, Rusko
Štátna príslušnosťZSSR, Rusko
Profesiapolitik, aktivista a bloger
PodpisIlia Valerievič Jašin, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ilia Valerievič Jašin

Ilia Valerievič Jašin (rus. Илья́ Вале́рьевич Я́шин; * 29. jún 1983, Moskva) je ruský opozičný politik, aktivista a bloger, jeden z lídrov politickej strany Republikánska strana Ruska – Strana národnej slobody (RPR-PARNAS) a bývalý ruský politický väzeň. Je otvoreným kritikom prezidenta Vladimíra Putina. V decembri 2022 ho potrestali osem a pol rokmi väzenia za jeho údajné zločiny (šírenie tzv. nepravdivých informácií o ruskej armáde, ktoré spočívalo v tom, že upozorňoval na jej vojnové zločiny, ako napr. masaker v Buči). 1. augusta 2024 bol prepustený v rámci výmeny väznov medzi Ruskom a západnými štátmi v Ankare.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Moskve. Po skončení strednej školy študoval od roku 2000 politológiu na moskovskej univerzite MNEPU. Obhájil v roku 2005 s diplomovou prácou na tému organizácie pouličných protestov. Od roku 2007 študoval politológiu na moskovskej Vyššej odbornej škole ekonomickej (VŠE). V rokoch 2002 až 2006 bol asistentom poslanca moskovského zastupiteľstva.

Od roku 2005 písal stĺpiky do liberálnych novín Novaja gazeta, ako aj do ďalších ruských novín a časopisov.

Je slobodný, v rokoch 2011 a 2012 bola jeho priateľkou moderátorka a politická aktivistka Xenia Sobčaková.

Politické pôsobenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Už od mladosti bol prodemokratickým aktivistom a zúčastňoval sa na protestných zhromaždeniach v Rusku i Bielorusku. V oboch krajinách sa dostal na krátke obdobia aj do väzenia. V rokoch 2000 – 2008 bol lídrom mládežníckeho krídla liberálnej strany Jabloko, potom sa angažoval v hnutí Solidarita.

V roku 2009 sa chytil do pasce, ktorú naňho v podobe mladej zvodkyne nalíčila tajná služba. Jašina aj ďalších opozičníkov žena vodila do svojho bytu, v ktorom boli nainštalované skryté kamery a mikrofóny.

Dňa 31. decembra 2010 ho zatkli pri demonštrácii hnutia Stratégia-31 a zadržovali 15 dní. Organizácia Amnesty International ho označila za väzňa svedomia. V rovnaký rok vyzval Vladimíra Putina na odchod v rámci kampane „Putin musí odísť“.

Neskôr Jašina spolu s ďalším opozičným politikom Alexejom Navaľným zatkli za neuposlúchnutie polície pri povolebnej demonštrácii 5. decembra 2011 a zadržiavali ich opäť 15 dní. Rovnako ho za účasť na demonštráciách alebo ich prípravi zadržali aj v januári, marci či októbri roku 2012.

V decembri 2014 vyhral s Alexejom Navaľným na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu spor proti Rusku. Podľa súdu ich protiprávne zadržali pri povolenom protestnom pochode po parlamentných voľbách v decembri 2011 a porušili tak ich právo na zhromažďovanie a slobodu prejavu. Rusku súd nariadil vyplatiť obom politikom po 26-tisíc eur.

Koncom februára 2015 zavraždili jeho kolegu a predáka ruskej opozície Borisa Nemcova, ktorý podľa svojich slov nazbieral materiály o rozpútaní vojny na Ukrajine Putinom. Pod Nemcovovým názvom Putin. Vojna (rus. Путин. Война) vyšla 64-stranová správa, ktorú podľa týchto materiálov vypracovala skupina expertov práve pod vedením Jašina. Toho krátko pred svojou smrťou požiadal sám Nemcov o pomoc s jej dokončením.

Vo februári 2016 vydal správu kritizujúcu vplyv a činnosť čečenského prezidenta Ramzana Kadyrova,[1] ktorý je podľa Jašina zodpovedný za smrť Nemcova. Kadyrov podľa neho tiež zneužíva federálne dotácie a buduje si osobnú armádu o sile asi 30-tisíc mužov, čím sa jeho režim stáva časovanou bombou a ohrozením ruskej národnej bezpečnosti. „Čečensko sa stalo islamským štátom vo vnútri Ruska“, uviedol Jašin.[2]

V marci 2022 odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu a vyhlásil, že zostane v Rusku a bude ďalej verejne prejavovať svoje protivojnové postoje a upozorňovať na kroky ruskej vlády, hoci mu hrozilo väznenie.

V júni 2022 Jašina zatkli. Úrady ho vinili z toho, že v čase ruskej invázie na Ukrajinu na internete upozorňoval na zabíjanie civilistov v ukrajinskom meste Buča. O činnosti ruskej armády podľa obvinenia vedome šíril lživé informácie, hoci vedel, že „Rusko podniká opatrenia na podporu mieru a bezpečnosti“. Prokuratúra pre neho požadovala deväť rokov väzenia. Dňa 9. decembra 2022 ho odsúdili na osem a pol rokov väzenia. [3]

Dňa 19. apríla 2023 súd v Moskve zamietol Jašinovo odvolanie. Vo svojom prejave pred súdom Jašin s odkazom na zatykač, ktorý na Putina vydal Medzinárodný trestný súd v Haagu, označil Putina za hľadaného vojnového zločinca. Ďalej uviedol, že Putinove zákony o trestnej zodpovednosti za šírenie „nepravdivých informácií“ o ruských ozbrojených silách porušujú platnú ruskú ústavu z roku 1993, ktorá zakotvuje právo na slobodu prejavu a výslovne zakazuje cenzúru.[4]

Po necelých dvoch rokoch väzenia bol 1. augusta 2024 oslobodený v rámci výmeny väzňov medzi Ruskom a západnými štátmi spolu s ďalšími kritikmi Putinovej politiky Andrejom Pivovarovom, Vladimírom Kara-Murzom a ďalšími 13 ľuďmi.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. iDnes.cz: Kadyrov vybudoval vlastní armádu a ohrožuje Rusko, tvrdí opozice
  2. Kadyrov stojí za smrtí Němcova, řekl opozičník. Kritický projev pak ukončil bombový poplach [online]. ČT24, 2016-02-23. Dostupné online.
  3. Zvítězí přesně v tom okamžiku, kdy ztratíme schopnost radovat se ze života [online]. Deník Referendum, 2022-12-09. Dostupné online.
  4. YASHIN, Ilya. Ilya Yashin, Russian opposition figure: 'It is quite possible that Putin will be replacing me in prison' [online]. Le Monde, 2023-04-19. Dostupné online. (po anglicky)
  5. Výmena väzňov nemá v moderných dejinách obdoby, môže však spôsobiť problémy [online]. Pravda.sk, 2024-08-02, [cit. 2024-08-17]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
{{bottomLinkPreText}} {{bottomLinkText}}
Ilia Valerievič Jašin
Listen to this article

This browser is not supported by Wikiwand :(
Wikiwand requires a browser with modern capabilities in order to provide you with the best reading experience.
Please download and use one of the following browsers:

This article was just edited, click to reload
This article has been deleted on Wikipedia (Why?)

Back to homepage

Please click Add in the dialog above
Please click Allow in the top-left corner,
then click Install Now in the dialog
Please click Open in the download dialog,
then click Install
Please click the "Downloads" icon in the Safari toolbar, open the first download in the list,
then click Install
{{::$root.activation.text}}

Install Wikiwand

Install on Chrome Install on Firefox
Don't forget to rate us

Tell your friends about Wikiwand!

Gmail Facebook Twitter Link

Enjoying Wikiwand?

Tell your friends and spread the love:
Share on Gmail Share on Facebook Share on Twitter Share on Buffer

Our magic isn't perfect

You can help our automatic cover photo selection by reporting an unsuitable photo.

This photo is visually disturbing This photo is not a good choice

Thank you for helping!


Your input will affect cover photo selection, along with input from other users.

X

Get ready for Wikiwand 2.0 🎉! the new version arrives on September 1st! Don't want to wait?