Hroch obojživelný
| Hroch obojživelný | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Hippopotamus amphibius Linnaeus, 1758 | |
 Rozšírenie – zelená súčasné rozšírenie, červená miesta vyhubenia. | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Hroch obojživelný[1] (staršie názvy: hroch obyčajný[2], vodný kôň[2][3], zastarano: nílsky kôň[3], riečny kôň[4], morský kôň[3], hippopotamus[5] ; lat. Hippopotamus amphibius) je veľký, vodný a pre človeka nebezpečný bylinožravý cicavec z čeľade hrochovitých. Rodové meno tohto druhu, hippopotamus, pochádza zo starogréckeho slova ἱπποπόταμος, ktoré vo voľnom preklade znamená riečny kôň.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Vzhľad
[upraviť | upraviť zdroj]Hroch obojživelný dorastá do dĺžky 2,8 až 5 metrov, pričom jeho chvost meria od 35 do 60 cm. Hroch je veľký 1,3 až 1,7 m v kohútiku a váži 1 – 4,5 tony. Dĺžka jedného zubu hrocha môže byť až 1 m. Tento druh má sivé sfarbenie tela.
Vonkajšia stavba tela
[upraviť | upraviť zdroj]Hroch obojživelný má dlhé zavalité telo s robustnou hlavou a malými končatinami. Hlava je obrovská s veľkým nosom a veľkými ústami. Oči s ušami sú malé. V ústach sú vpredu na čeľusti a sánke dva dlhé špicáky s troška menšími, ale taktiež veľkými dvoma zubmi. Na čeľusti a sánke má aj menšie zúbky a dlhý ružový jazyk. Hroch obojživelný dokáže otvoriť čeľuste a sánku do takej veľkosti, že by mohol prekusnúť aj čln, na jeden hryz. Má veľký, ohybný krk. Na malých, stĺpcovitých končatinách má 4 prsty.
Hrošia koža
[upraviť | upraviť zdroj]Hroch obojživelný má veľmi ovísajúcu, hrubú kožu. Jeho koža je veľmi citlivá na slnečné žiarenie, preto vylučuje červený mazľavý sliz, ktorý pohlcuje UV žiarenie a zároveň zabraňuje bakteriálnej infekcii. Vďaka červenej farbe slizu sa povráva, že hrochy potia krv. Po vysušení dosiahne hrošia koža extrémnej tvrdosti, preto sa kedysi používala aj na brúsenie diamantov.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6.
- ↑ a b hroch. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Diel I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 529.
- ↑ a b c kôň. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok II K – N. Bratislava : Veda, 1992. 614 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0385-7.
- ↑ PESCHEK, Anton Albert. Groszes Wörterbuch der modernen europäischen Sprachen. Brünn : Pescheck, 1879. 400 s. Dostupné online. S. 246.
- ↑ KADÁK, Pavel K. Povesti zo všetkých strán sveta : (poučno-zábavná čitanka). Scranton : Paul K. Kadák, 1913. 286 s. S. 210, 211.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hroch obojživelný
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hroch obojživelný
Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
