Happening (angl. to happen – prihodiť sa) je jedna z včasných foriem akčného umenia, v ktorej sa spájajú prvky divadla, hudobného koncertu, poézie a výtvarného umenia s cieľom aktívne zapojiť diváka do akcie. Happening sa stal signifikantným prejavom hnutia Fluxus, ktorého cieľom bolo spojiť umenie s bežne prežívanou realitou. Prvý happening uskutočnil Allan Kaprow v Rueben Gallery v New Yorku roku 1959, mal názov 18 Happenings in 6 Parts.^[1]

Happening vznikol na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia, k hlavným tvorcom patria Allan Kaprow, J. J. Lebel, Wolf Vostel a Tadeusz Kantor. Vostelovi sa priraďuje prvenstvo v tvorbe happeningov na európskej pôde koncom 50. rokov. Boli to najmä radikálne politické vystúpenia nabúravajúce pohodlie kapitalistického systému a jeho indoktrináciu. Azda najúspešnejším bol happening v Hessian State Radio v júni 1969, kde kombináciou rozličných politických sloganov, správ, erotiky a reklamy vytvoril úplne dezorientujúci – nezrozumiteľný tok slov. V domienke že štúdio obsadili neznáme radikálne živly prišla pred rádio nemecká polícia. Tvorba Tadeusza Kantora vzišla zas z podhubia alternatívnej divadelnej scény v Poľsku.^{[chýba zdroj]}

Významnými tvorcami happeningu na Slovensku boli Alex Mlynárčik, napr. Deň radostí (Keby všetky vlaky sveta...), 1971, Evina svadba, 1972, Jana Želibská – Snúbenie jari, 1971, Ján Budaj – neskorší líder novembra 89, založil počas normalizácie s Tomášom Petřivým a Vladimírom Archlebom Dočasnú spoločnosť intenzívneho prežívania (DSIP), v rámci nej tvorili v uliciach Bratislavy rôzne akcie.^[1]

Pri čistých happeningoch nie je scenár presne určený, čo umožňuje vznik nečakaných udalostí v nepredvídateľnej postupnosti (predstavitelia mixmediálneho typu Josepha Beuysa).^{[chýba zdroj]}

Umelecký portál

• Magdalena Čechlovská: Politické umění v Česku zatím chodí málo ven
• Naďa Klevisová: Milan Knížák: Lidem často chybí odvaha
• Jaroslava Šašková: Když má tramvaj víc jak sto let zpoždění