Haitská revolúcia bolo úspešným povstaním otrokov proti francúzskej koloniálnej nadvláde na Saint-Domingue, teraz zvrchovanom štáte Haiti. Povstanie sa začalo 22. augusta 1791^[1] a skončilo v roku 1804 nezávislosťou bývalej kolónie. Do povstania sa zapojili černosi, mulati ako aj Francúzi, Španieli a Briti - zatiaľ čo sa bývalý otrok Toussaint Louverture stal najprominentnejším vodcom revolúcie a hrdinom Haiti. Revolúcia bola jediným povstaním otrokov, ktoré viedlo k založeniu štátu, kde bolo zrušené otroctvo, a v ktorom nevládli bieli osadníci ale bývalí otroci.^[2] V súčasnosti sa všeobecne považuje za určujúci moment v histórii atlantického sveta.^[3][4]

Vplyv revolúcie na inštitúciu otroctva sa prejavil na celom americkom kontinente. Po ukončení francúzskej nadvlády a zrušení otroctva v bývalej kolónii nasledovala úspešná obrana slobôd, ktoré získali, a za spolupráce so slobodnými farebnými osobami, ich nezávislosť od bielych Európanov.^[5][6][7] Revolúcia predstavovala najväčšie otrokárske povstanie od Spartakovho neúspešného povstania proti Rímskej republike takmer pred 1900 rokmi^[8] a podkopala dlhodobé presvedčenie Európanov o údajnej podradenosti černochov a o schopnosti zotročených osôb dosiahnuť a udržať si svoju slobodu. Organizačné schopnosti a húževnatosť povstalcov pod obrovským tlakom inšpirovala príbehy, ktoré šokovali a vystrašili majiteľov otrokov na celej západnej pologuli.^[9]