Existencia (z neskorolatinského ex(s)istentia = výskyt, jestvovanie < ex(s)istere = vytŕčať, vyvstávať, vyskytovať sa) je filozofický termín, majúci obyčajne najmä niektorý z týchto významov:

• bytie, najmä v týchto významoch (pozri aj článok bytie):
  • vyskytovanie sa (resp. prítomnosť) určitého súcna (resp. entity)
  • abstraktné konštatovanie vyskytovania sa určitého súcna (resp. názor, že sa vyskytuje)
  • vyskytovanie sa (resp. prítomnosť) nejakého súcna (resp. entity) v skutočnosti, resp. vyskytovanie sa spravidla systematicky zažiteľnej, teda nie čisto vymyslenej entity (t.j. vylúčené sú napr. fantastické bytosti, preludy),
  • vyskytovanie sa uvedené v predchádzajúcom bode, pričom ale spomínaná entita musí byť z hľadiska svojej samostatnosti analogická k "Ja", čiže musí mať (nielen hodnotu objektu ale aj) hodnotu subjektu
  • základná charakteristika spoločná všetkým súcnam, jestvovanie súcien [toto je bytie v (napr.) Heideggerovom zmysle]
  • súhrn všetkej (t.j. aj nehmotnej) reality, čiže všetkých súcien (vrátane ich vyskytovania sa či jestvovania) [tento význam sa niekedy označuje ako bytie v najširšom zmysle]
• súcno (teda to, čo je, existuje, trvá)
• Dasein
• najmä u scholastikov: vonkajšia forma súcna (resp. bytia), t.j. opak podstaty (essentia)
• u Hegela: zvonkajšnenie podstaty, t.j. stupeň vývoja bytia
• v existencializme:
  • spôsob bytia osobnosti človeka
  • u Heideggera: charakteristika Daseinu človeka (ako opak púheho vyskytovania sa neľudských vecí)

Neexistuje univerzálna teória, ktorá by vysvetľovala pojem existencie. ^{[1][2][3][4][5][6][7][8][9][10][11][12][13]}

Existencia sa stala stredobodom osobitného záujmu existencializmu, ktorý vypracoval špecifický pojem existencie: Existencia je podľa existencializmu spôsob bytia osobnosti človeka.^[1][14]

Existencia človeka je život človeka prežívaný človekom. Existencia človeka je ústrednou témou existencialistickej filozofie, podľa ktorej je to jediná autentická skutočnosť. Človek je súcno, existuje, bez toho, aby si to uvedomoval; ale raz zistí, že jeho bytie je tu a teraz. Heidegger toto bytie označuje výrazom tubytie (Dasein). Toto bytie tu číže prítomné bytie je vždy subjektívne, individuálne bytie človeka; iba človek je bytosť, ktorá vie o svojom bytí. Tým sa súcno, ktoré označujeme slovom človek odlišuje od ostatných súcien, prostých vecí, ktoré si svoje bytie neuvedomujú, čiže iba sú. Iba človek vedomý si svojho bytia existuje, v dôsledku čoho sa často hovorí iba o existencii, pričom sa má na mysli vlastne existencia človeka. ^[15]

Podľa Jaspersa je existencia to, čím sa stávame na základe slobody, rozhodovania, voľby, činu. Existencia nie je daná, je to postupné sebautváranie človeka, a preto ju nemožno opísať ako nejakú vec vedeckou terminológiou, môže sa iba osvetľovať v pojmoch existenciálnej filozofie a uvedomovať v hraničnej situácii a existenciálnej komunikácii.^[16]

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o existencia