Erzurum
| Erzurum | |
| arm. Karin, gr. a hist. Theodosiopolis | |
| mesto | |
 | |
| Štát |  Turecko
|
|---|---|
| Región | Východná Anatólia |
| Okres | Erzurum |
| Nadmorská výška | 1 853 m n. m. |
| Súradnice | 39°54′31″S 41°16′37″V / 39,90861°S 41,27694°V |
| Rozloha | 25 355 km² (2 535 500 ha) |
| Obyvateľstvo | 779 321 (2015) |
| Hustota | 30,74 obyv./km² |
| Časové pásmo | VEČ (UTC+2) |
| - letný čas | VELČ (UTC+3) |
  Poloha mesta v rámci Turecka
| |
| Wikimedia Commons: Erzurum | |
| Webová stránka: [1] | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Erzurum (arm. Karin (Էրզրում) alebo Ersrum (Կարին), gr. a historicky Theodosio(u)polis) je mesto a správne centrum rovnomennej provincie vo východnom Turecku. V meste sídli významná Atatürkova univerzita. Podnebie v meste je v lete suché, v zime je bežné sneženie, v dôsledku čoho je mesto významným centrom zimných športov v Turecku. V roku 2011 sa tu konala zimná Univerziáda.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Starovek
[upraviť | upraviť zdroj]V staroveku patrila oblasť viacerým lokálnym veľmociam. Významnejšie dejiny mesta sa začínajú v rámci Veľkého Arménska, keď mesto nieslo názov Karin a bolo provinčným centrom. Po rozdelení Arménska medzi Rímsku ríšu a Peržanov v roku 387 prešlo do rúk Rímskej ríše. Rimania mesto prestavali a premenovali na Theodosiopolis po cisárovi Theodosiovi I. Mesto bolo významnou pohraničnou pevnosťou proti Perzskej ríši, čo živilo záujem rímskych (a byzantských) vládcov o jeho opakované opevňovanie.[1]
Stredoveké dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvýkrát bolo mesto Arabmi dobyté už v roku 653 za vlády kalifa Utmána, avšak následne bolo znovu získané a jeho majitelia sa striedali až do vlády Konštantína V. Začiatkom 8. storočia bolo mesto dobyté arabskými Umájjovcami a stalo sa centrom miestneho emirátu. Dôležitú úlohu v regionálnych dejinách však zohrávali vplyvné arménske rody. V 10. storočí oslabla moc kalifátu a mesto v roku 949 znovu obsadili Byzantínci pod vedením Theofila Kurkua, starého otca neskoršieho cisára Jána I. Mesto v tomto období obývali najmä Arméni a Gréci. Za vlády Bazila II. bolo mesto centrom ibérijskej thémy.[1][2]
Po bitke pri Mantzikerte sa mesta zmocnili Seldžuci. Miestny klan Saltukovcov sa však v nasledujúcom období podobne ako iné skupiny v Malej Ázii dokázal od centrálnej moci v Seldžuckej ríši pomerne osamostatniť a vládnuť ako nezávislá dynastia. V tomto období mesto získava názov podobný súčasnému názvu (Arzan al-Rum a podobné ekvivalenty).[2][1] Oblasť bola v tomto období miestom bojov medzi Gruzínskym kráľovstvom a tureckými panovníkmi. Samotné mesto sa ako centrum saltuckej moci stalo významným centrom obchodu a kultúry Východnej Anatólie. V roku 1201 mesto získala seldžucká Rumská ríša. Už čoskoro však do oblasti vtrhli Mongoli, ktorý mesto dobyli a vyplienili. Miestni vládcovia navyše Mongolom museli platiť veľkú daň.[2] Lokálnou veľmocou sa následne stala mongolská ríša Ilchanát. Krátko moc nad mestom držal aj Tímúr a následne sa mesto stalo súčasťou Akkojunluskej ríše. V 16. storočí mesto získala perzská dynastia Safíjovcov, avšak už v roku 1514 osmanský sultán Selim I. mesto pričlenil k Osmanskej ríši.[2]
Novoveké a moderné dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]V rámci Osmanskej ríše sa mesto stalo centrom rovnomenného ejalétu. Naďalej bolo ohrozované Safíjovskou Perziou, avšak strategická pozícia na karavánovej ceste z Iránu do Burzy z neho robila i centrum obchodu.[2] Významné boli miestne revolúcie - revolúcia správcu (pašu) Abazu Mehmeda. a povstanie Dželali (pomenované podľa nepravidelných anatolských jednotiek). Mesto v tomto období prešlo i pod dočasnú správu Iránu, avšak následne bolo v roku 1747 opätovne vrátené Osmanom. V rusko-iránskych konfliktoch zohrávalo mesto dôležitú úlohu i naďalej - v roku 1821 sa pri Erzurume uskutočnila veľká bitka v ktorej boli Osmania porazení a v meste bol následne v roku 1823 uzavrený Erzurumský mier. V roku 1847 bol v meste uzavrený ďalší mier s Iránom.
Mesto bolo takisto viackrát obsadené Rusmi. Prvýkrát v roku 1829. I napriek ďalšie bojom v okolí mesta sa ho Rusom druhýkrát podarilo dobyť v priebehu rusko-tureckej vojny v rokoch 1877 až 1878. Po zmluve zo San Stefano však bolo mesto opätovne Osmanom vrátené. Tretíkrát mesto Rusi získali v roku 1916, avšak po mieri v Brest-Litovsku bolo mesto tretíkrát vrátené Turkom.[2] Významnú úlohu mesto zohralo v dejinách rodiacej sa modernej Tureckej republiky. V roku 1919 sa v meste konal Erzurumský kongres, jedna z prvých udalostí Tureckej vojny za nezávislosť.[3]
Koncom 19. storočia sa v meste pre hamídijské masakry (arménska genocída) znížila arménska kresťanská populácia a prevahu získalo turecké obyvateľstvo.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Madrasa Çifte Minareli
- Madrasa Yakutije, nábiženská škola zo 14. storočia, dnes múzeum
- Veľká mešita (Ulu džámí), saltucká mešita postavená v roku 1179,[2] v osmanskom období prešla väčšími rekonštrukciami
- Erzurumská pevnosť (Erzurum kale), najstaršia známa pevnosť pochádza ešte z rímskych čias, pevnosť bola viackrát prestavaná, jej súčasťou je aj hradná mešita, ktorá však nevyniká zvláštnou krásou
- tri hrobky saltuckých panovníkov, pochádzajú z konca 12. storočia, nesú mnohé prvky arménsko-gruzínskej architektúry
- kamenný most Çobandede
- pamätník rusko-tureckej vojny
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Mesto Erzurum, v strede je madrasa Çifte Minareli, vedľa vpravo Veľká mešita, pohľad z hradu -
Pohľad na mesto -
Pohľad na mesto -
Náhľad na mesto -
Seldžucká rytina v kameni s motívom dvojhlavého orla,, 13. storočie, madrasa Yakutiye -
Madrasa Çifte Minareli s dvomi minaretmi - tzv. dvojičkami -
Miesto konania Erzurumského kongresu, významného stretnutia tureckých revolucionárov v roku 1919 pred rekonštrukciou, dnes je budova zrenovovaná a má inú fasádu -
Justičný palác v Erzurume -
Yakutiye Medresesi, náboženská škola zo 14. storočia, dnes slúži ako múzeum turecko-islamského umenia a etnografie -
Ezrurumská pevnosť (Erzurum kale) -
Ezrurumská pevnosť (Erzurum kale) -
Ezrurumská pevnosť -
Mešita Ulu džámí (Veľká mešita) -
Saltucké hrobky z konca 12. storočia, nachádzajú sa v centre mesta južne od Veľkej mešity -
Saltucká hrobka, detail -
Socha ľudovej hrdinky Nene Hatunovej, známej pre jej odvahu pri dobýjaní obsadenej erzurumskej pevnosti od ruských vojsk v rusko-osmanskej vojne v rokoch 1877 – 1878. -
Pamätník rusko-tureckej vojny -
Pamätník rusko-tureckej vojny -
Historická fotografia mesta z obdobia bojov prvej svetovej vojny -
Palandöken, tektonické pohorie nad Erzurumom, významné zimné centrum, v roku 2011 sa tu konala zimná Univerziáda
.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c THEODOSIOUOPOLIS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2054.
- ↑ a b c d e f g ERZURUM In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. B. Lewis, CH. Pellat, J. Schacht. 2nd Ed. Vol. II. C – G. Leiden : BRILL, 1991. 1056 s. ISBN 90-04-07026-5. S. 71. (po anglicky)
- ↑ Turkey marks centennial of Erzurum Congress [online]. www.aa.com.tr, [cit. 2019-11-12]. Dostupné online.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Erzurum na nemeckej Wikipédii a Erzurum na tureckej Wikipédii. O preklad ide v časti pamiatky (de) a infobox (tr).
Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
