Emo Bohúň
| Emo Bohúň | |
| spisovateľ, novinár, redaktor, prekladateľ | |
| Narodenie | 13. apríl 1899 Ružomberok, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 15. júl 1959 (60 rokov) Bratislava, Slovensko |
Emo Bohúň (* 13. apríl 1899, Ružomberok – † 15. júl 1959, Bratislava) bol slovenský spisovateľ, novinár, redaktor, zakladateľ humoristických časopisov Dereš, Bubon a Veselé noviny. Je tiež autor memoárových a humoristických próz a ľudových románov, pričom viaceré boli aj sfilmované.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Študoval na gymnáziu v Ružomberku, v maďarskom Makove a na obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne. Po roku 1918 pôsobil ako referent, bankový úradník a redaktor v Prešove. Následne pôsobil ako úradník, alebo redaktor vo viacerých mestách: Košice, Ružomberok, Bratislava. V Bratislave pôsobil od roku 1925 ako redaktor viacerých časopisov (okrem iného Ľudová politika, Ľudový chýrnik, Slovenský týždenník), neskôr ako redaktor a v istom období aj riaditeľ Slovenskej tlačovej kancelárie. Po nástupe komunizmu bol perzekvovaný, mal dočasne zákaz publikačnej činnosti a bol vysťahovaný z Bratislavy. Až v roku 1955 mu komunistický režim umožnil publikovať v okresných novinách Cieľ v Žiline. Po páde stalinizmu publikoval ako redaktor závodného časopisu Úderník. V tomto období prispieval do Roháča, Novej literatúry, Technických novín, Večerníka, Života a najmä do Kultúrneho života. Do Bratislavy sa smel vrátiť vďaka príhovoru Juraja Špitzera. Je tiež autorom libreta operety Ženské rozmary (1922) a prekladal z maďarskej literatúry (K. Mikszath). V Žiline na Ulici J. M. Hurbana má od roku 1999 umiestnenú pamätnú tabuľu.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
