Eliášov oheň alebo tiež Oheň svätého Eliáša je akustický a optický jav vyvolaný vybitím statickej elektriny pri silných búrkach (tzv. hrotový výboj). Dochádza k nemu na vyvýšených miestach, hrotoch, vrcholkov stromov a pod. Prejavuje sa modrým svetielkovaním objektov kde dochádza k vybitiu statickej elektriny.

Je to prírodný úkaz, ktorý vzniká na mori a na vysokých horách. V dôsledku ionizácie ovzdušia sa napr. okolo hlavy človeka, stojaceho na vysokom vrchole vytvára svetielkovanie. Najčastejšie sa objavuje počas búrok, víchríc a fujavíc. Je znakom vysokej intenzity elektrického poľa pred búrkou a varovný signál vysokého nebezpečenstva úderu blesku, preto je nutné ihneď opustiť tieto miesta. Ľuďom sa ježia chlpy, vlasy alebo mravenčia prsty.

Vzniká vtedy keď búrkový mrak vysáva zo zeme elektricky nabité častice. Tie potom často stúpajú nahor cez vysoké predmety, napríklad stromy alebo stožiare lodí. Ak sa tento elektrický tok stretne s časticami prúdiacimi dole z oblakov, do zeme okamžite udrie blesk.

Eliášov oheň je možné často pozorovať na voľnom mori, pretože plávajúca loď predstavuje na vodnej ploche vyvýšeninu. V minulosti námorníci verili, že je to dobré znamenie, ktoré ich ochraňuje.

V meteorológií je Eliášov oheň označovaný za elektrometeor.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eliášov oheň

Portál vied o Zemi