Drahovce
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Piešťany
Región	Dolné Považie
Vodný tok	Váh
Nadmorská výška	153 m n. m.
Súradnice	48°31′04″S 17°48′18″V / 48,517778°S 17,805000°V / 48.517778; 17.805000
Rozloha	24,04 km² (2 404 ha) [1]
Obyvateľstvo	2 610 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	108,57 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1309
Starosta	Miroslav Ledecký[3] (nezávislý)
PSČ	922 41
ŠÚJ	506991
EČV (do r. 2022)	PN
Tel. predvoľba	+421-33
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Drahovce
Webová stránka: obecdrahovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Drahovčan[4]

Drahovce sú obec, ktorá leží na pravom brehu rieky Váh, približne 6 km na juh od okresného mesta Piešťany. So svojimi viac než dva a pol tisíc obyvateľmi patria medzi najväčšie obce piešťanského okresu.

Obec leží na hlavnej štátnej ceste medzi Trnavou a Piešťanmi, v južnej časti Považského výbežku Podunajskej roviny na nive Váhu. Počtom obyvateľov sú druhou najväčšou obcou Piešťanského okresu. Podstatná časť chotára je rozložená na úrodných hnedozemiach.

Kataster obce sa nachádza v povodí najdlhšej slovenskej rieky Váh.

Drahovce sú v okolí známe juhovýchodne sa nachádzajúcimi jazerami, ktoré vznikli pri ťažbe štrkopieskov. V lete ich veľa ľudí využíva na príjemné schladenie sa vo vode a v ostatnom období sú využívané hlavne na športový lov rýb. Pri Drahovciach je asi 12 takýchto jazier. Medzi najznámejšie patria jazero Važina a jazero Baková. V severovýchodnej časti Drahovce zasahujú do katastra vodnej nádrže Sĺňava.

Obec má svoj erb, ktorý schválilo obecné zastupiteľstvo dňa 22. apríla 1997. Je umiestnený na obecnom úrade, na začiatku, a na konci obce. Zobrazené sú na ňom tri klince, pripomínajúce ukrižovaného Ježiša Krista a patria k tzv. arma Christi, sú aj symbolom Rádu jezuitov, ktorí pôsobili v obci. Pri skrížení nôh sa použil len jeden klinec a dva na ruky. Slnko a dva klasy symbolizujú slnečný kraj, a úrodnú pôdu.

Drahovciam sa kedysi podľa miestnej povesti hovorilo Važina. Niekoľko kilometrov severne od Važiny, na brehu rieky Váh sa nachádzala osada Baková. V roku 1773 však prišla veľká povodeň a zmietla osadu Baková. Obyvatelia Bakovej požiadali Važinčanov o možnosť prisťahovať sa k nim, do ich osady, avšak Važinčania si zapýtali prehnane vysokú cenu za pozemky. Odvtedy sa začalo Važinčanom hovoriť drahí – Drahovčania, podľa čoho sa neskôr pomenovala aj obec. Prvá písomná zmienka o Drahovciach je v Zoborskej listine z roku 1113, v ktorej sa prvýkrát spomína aj neďaleké okresné mesto Piešťany, v podobe Pescan.

Vývin názvu obce

• 1113 – Debret^[5]
• 1246 – Scepdras^[5]
• 1309 – Darrag
• 1773 – Drahowcze
• 1863 – Vogyeard
• 1900 – Drahovcz
• 1910 – Vágdebréd
• 1930 – Drahovce

Prvé záznamy o počte obyvateľov sú zachované od roku 1900

• 1900 - 2 073 obyvateľov
• 1930 - 2 364 obyvateľov - 242 domov
• 1980 - 2 876 obyvateľov - vyše 750 domov
• 2004 - 2 564 obyvateľov - vyše 900 domov

• Rímskokatolícky Kostol sv. Martina, trojloďová neskorobaroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1777. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby rovnakého patrocínia. V prvej polovici 20. storočia boli doplnené bočné lode, vzniklo tak súčasné trojlodie. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho poslednej prestavby z prvej polovice 20. storočia. Na hlavnom oltári je obraz sv. Martina od R. O. Dollingera z roku 1947.^[6] Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a segmentovo či polkruhovo ukončenými oknami so šambránami, páskou a klenákmi. Veža s nárožným skosením vyrastá zo štítového priečelia s volútami vo forme rizalitu. Členená je kordónovými rímsami a lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.

• Kaplnka sv. Cyrila a Metoda, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým záverom, bez veže, z roku 1820. Fasáda je členená kordónovou rímsou a termálnymi oknami. Priečelie je členené dvoma polostĺpmi, medzi ktoré je umiestnená nika so sochou sv. Floriána. Nad nikou je termálne okno.^[7]

• Rímskokatolícky Kostol Navštívenia Panny Márie v časti Dolné Voderady, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže, z roku 1821. Fasáda je členená kordónovou rímsou a termálnymi oknami. Priečelie je členené dvoma polostĺpmi a ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom.

• Socha sv. Trojice z roku 1835. Obnovou prešla v roku 1886.

• Socha Kalvárie z roku 1872

• Pomník padlým obetiam 2. svetovej vojny
• Pomník padlým vojakom 1. svetovej vojny

Zaujímavou pamiatkou je zvonica, ktorú postavili Drahovčania v strede historického jadra obce v roku 1770. Vekom jej drevená konštrukcia natoľko schátrala, že ju bolo treba po druhej svetovej vojne odstrániť. Historický zvon bol uschovaný na miestnej fare v uhlí ešte počas vojny, aby bol uchránený pred použitím na nábojnice. Zvonica stála pred domom Holíkovcov. Pán Holík, ktorý už dlhšie v Drahovciach nebýval, sa zaprisahal že zvonicu postaví znova. Z chotára poznášal vhodné agátové drevo. Po jednom celom lete práce v roku 1994 ručne vytesanú zvonicu znovu postavil na pôvodné miesto na Dedinskej ulici.

• Drahovská Desiatka - začiatkom septembra
• Drahovské Hody - 11. novembra, alebo najbližší víkend. Konajú sa pri príležitosti výročia zasvätenia miestneho kostola jeho patrónovi sv. Martinovi.
• Drahovské Vrtochy - koncom augusta.

V obci pôsobí od roku 1913 krojovaná dychová kapela Drahovčanka a Kasio.

Od roku 2008 tu začala pôsobiť nová chlapčenská skupina O106.

Od roku 2020 tu pôsobí kapela Lekárovci band

• Pečená kačica pripravovaná na Hody

V obci sa nachádza základná škola, materská škola, školský klub (školská družina) a materské centrum Lienkovo.

Popri obci prechádza hlavná železničná trať Bratislava – Žilina, železničná zastávka Drahovce už naďalej nefunguje. Obec má priame autobusové spojenie s okolitými mestami - Piešťany, Trnava, Leopoldov, Hlohovec, Nitra.

• PVOD - Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo
• ADLO - výroba bezpečnostných dverí, protipožiarnych dverí, zasklených dverí a bezpečnostných zárubní
• OMFA Chemical Textiles - výroba podomietkových sklokeramických armovacích mriežok

• Dobrovoľný hasičský zbor od roku 1882
• Slovenský zväz záhradkárov v Drahovciach, od roku 1931
• Rybári
  • Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu od roku 1983
  • Krúžok mladých rybárov
• Drobnochovatelia od roku 1947
• Poľovníci od roku 1947
• Spolok sv. Dominika Sávia od roku 2005
• Klub dôchodcov Drahovce
• OZ Superuvoľnení^[8]
• Občianske združenie Naše Rodné Slovensko
• OZ Včeloz

Od roku 1977 sa každoročne v obci poriadajú bežecké preteky Drahovská Desiatka.

Taktiež tu funguje futbalový oddiel dospelých, ako aj dorastu a žiakov. Futbalové zápasy sa konajú na miestnom futbalovom štadióne.

• Michal Alojz Trnka (* 1746 – † 1821), príslušník jezuitskej rehole, kňaz, doktor filozofie, doktor teológie, učiteľ a univerzitný profesor. Približne v roku 1830 dal postaviť uprostred obce kaplnku a zasvätil ju sv. Michalovi. Dnes je zasvätená sv. Cyrilovi a Metodovi.
• Štefan Vlk (* 1905 – † 1975), kresťanský laik, muž nezlomnej viery. Po oslovení Duchom Svätým cca 30 ročný opustil dovtedajší život a začal žiť v Detve. Žil sám v malej izbičke pod vežou vo veľmi skromných podmienkach. Pomáhal dedinčanom na statku i v domácnosti – hlavne menšími opravami. Bol horlivý katolík a často aj iných povzbudzoval k viere. Známou osobnosťou sa stal okrem iného aj tým, že opravoval a maľoval typické detvianske vyrezávané kríže. Tie sú pre Podpoľanie originálnou a dodnes zachovávanou tradíciou, stoja pri cestách, ale aj na hroboch.^[9][10][11]

• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Drahovce

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Drahovce

• Oficiálny web