Hodrušské jazero
Dolné Hodrušské jazero Hodrušský tajch
tajch
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Žarnovica
Obec	Hodruša-Hámre
Pohorie	Štiavnické vrchy
Nadmorská výška	528 m n. m.
Súradnice	48°27′52″S 18°51′03″V / 48,464442°S 18,850822°V / 48.464442; 18.850822
Hĺbka	21 m
Objem	641 000  m3
Rozloha	4,33 ha (0 km²)
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Historic Town of Banská Štiavnica and the Technical Monuments in its Vicinity
Typ pamiatky	kultúrna
Rok zápisu (č. zasadnutia)	1993 (#17)
Číslo	618
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	iv, v
Odtok vody	Hodrušský potok
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Dolnohodrušský tajch
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Hodrušské jazero^[1] (normovaný názov; iné názvy: Dolné Hodrušské jazero^[2], Dolnohodrušské jazero, Dolnohodrušský tajch, Dolný Hodrušský tajch) je tajch v pohorí Štiavnické vrchy v katastrálnom území obce Hodruša-Hámre. Zapísaný ako jeden z objektov do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO v rámci územia Banská Štiavnica a okolie.

Tajch vznikol pre potreby hodrušského baníctva, hutníctva a úpravníctva po sťažnostiach na pokles prietoku Hodrušského potoka kvôli odvádzaniu zrážkových vôd z Pohronia na Poiplie jarkovým systémom napájajúcim Vindšachtovné a Richnavské tajchy. Pôvodne bola naplánovaná pre tieto účely oprava a zväčšenie kapacity Horného Hodrušského tajchu. 7. júna 1743 konal na tieto účely obhliadku stavu Samuel Mikovíny s adjunktom Matejom Zipserom. Zipser Mikovínyho presvedčil o potrebe výstavby nového, väčšieho tajchu. Projekt bol Mikovínym spracovaný bezodkladne a s prípravou na stavbu sa začalo v tom istom mesiaci. O rok bola hrádza vysoká už 14 metrov a práce sa pre nedostatok financií zastavili, tajch bol spustený do prevádzky. Súbežne prebehla rekonštrukcia Horného Hodrušského tajchu. Zvyšovanie hrádze Dolného tajchu o 9 metrov na projektovanú výšku hladiny 20 m bolo vykonané až v roku 1786. Tajch bol viackrát opravovaný, vyskytli sa poruchy výpustného zariadenia v rokoch 1786, 1960 opravoval sa vodný prepad a hrádza má tendenciu posadať, čo bolo riešené dostavbami a opravami v rokoch 1824, 1966 a 2008. Tajch čaká na generálnu rekonštrukciu.

Dolný Hodrušský tajch zachytával vody z prepadu a z dnového výpustu Horného Hodrušského tajchu, časti Hodrušského potoka zbierajúceho vody z kotliny Hölle – Peklisko, tiež zrážkové vody z úbočia pod Rabensteinom, ktoré nemohol zachytiť náhonný Kráľovský vodný jarok šachty Michal vedený od Horného Hodrušského tajchu. Z dnového výpustu boli vody vypúšťané buď na náhonný jarok šachty Zipser (Jazernej), kde poháňal vodné čerpacie a ťažné zariadenie šachty používanej pri razení Hodrušskej dedičnej štôlne (Dedičnej štôlne cisára Františka Lotrinského) a neskôr pri razení Voznickej dedičnej štôlne (Dedičnej štôlne cisára Jozefa). Tento náhonný jarok pokračoval úbočím Bärenleuten nad Hornú centrálnu stupu, kde neskôr hnal Peltonovu turbínu s dynamom na jej osvetľovanie. Z toku Hodrušského potoka pod Dolným tajchom boli vody odrážané na množstvo vodných údelov (spádov) stúp, baní, hút a mlynov v Hodrušskej doline, ktoré stáli v doline až po Žarnovicu. Z najvýznamnejších spomeňme: Horný Hodrušský banský závod a šachta Lill, Horná centrálna stupa, stupy Mikuláš, Finsterort, Leopold, Tiergarten, šachty na Voznickej dedičnej štôlni, Dolný Hodrušský banský závod Schopfer s jeho stupami, stupy a mlyny v Dolných Hámroch (dnes časť obce Hodruša-Hámre). Samozrejme aj tu vody zadržané jazerami čerpali vodu z hlbších častí baní na úroveň dedičných štôlní, hnali mechy hút a hámrov na železné aj vzácne kovy.

V súčasnosti je tajch v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, jeho OZ Povodie Hrona. Do roku 1981 bol vo vlastníctve Rudných baní š.p. Banská Bystrica. Jeho vody zásobujú dodnes fungujúcu úpravňu Slovenskej banskej, spol. s r.o. v Hodruši-Hámroch, ktorá dobýva a spracováva drahokovové a polymetalické rudy v bani Rozália. Tajch je obľúbeným miestom relaxu a kúpania obyvateľov a rekreantov zo širokého okolia. Od konca 60. rokov 20. storočia nebol generálne rekonštruovaný - plánovaná generálna rekonštrukcia sa začala v septembri 2013 a mala trvať 20 mesiacov. Na rekonštrukciu tajchu smerovali státisíce z eurofondov, následné nečakané opravy však stáli viac ako dva milióny eur zo štátneho rozpočtu. Tajch bol znovu napustený až na jar roku 2021.^[3]

• nadmorská výška koruny hrádze: 528 m n. m.
• objem: 641 000 m³
• vodná plocha: 4,33 ha
• dĺžka koruny hrádze: 199 m
• šírka koruny hrádze: max. 5,7 m
• výška hrádze: 22 m
• maximálna hĺbka: 21 m

Typ hrádze: zemná sypaná – heterogénna, konštrukcia a členenie hrádze je rovnaké ako pri tajchu Rozgrund

Dĺžka prívodných (zberných) jarkov: Tajch mal krátky zberný jarok zachytávajúci potôčiky z bočných dolín smerom k Rabensteinu, dnes prebudovaný na chodník k autobusovej zastávke U Honvédov dlhý cca 700 m, v súčasnosti nefunkčný. Dĺžka náhonných jarkov: K stupám Rabenstein cca 500 m, ďalej pokračoval k šachte Lill v dĺžke cca 1 000 m, druhý k šachte Zipser, potom k stupe Horného hodrušského banského závodu cez Barenleuten cca 1 500 m. Z toku Hodrušského potoka pod Dolným tajchom odrážali vody k hutám, baniam a stupám mnohé náhonné jarky v úhrnnej dĺžke niekoľkých desiatok kilometrov.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hodrušské jazero

• Zborník konferencie Slovenského vodohospodárskeho podniku Štiavnické Bane 2003 in Spravodaj č.2-4/2003 Vyd.Bevex Prievidza
• Marián Lichner a kol.: Banská Štiavnica, svedectvo času, Harmony, Banská Bystrica, 2002
• Durbák a kol.: Sprievodca po technických pamiatkach Banskej Štiavnice a okolia, Harmony, Banská Bystrica, 2004