Columbia Accident Investigation Board (v preklade komisia pre vyšetrovanie nehody Columbie, skrátene CAIB) bola komisia, ktorá vyšetrovala príčiny havárie raketoplánu Columbia. Táto komisia bola zostavená 2. februára 2003 (druhý deň po katastrofe) a vypracovala plán možných dôvodov a príčin havárie raketoplánu obsahujúci takmer 3 200 bodov. Na čele komisie stál Harold W. Gehram, admirál námorníctva, ktorý viedol už niekoľko vyšetrovaní.

Prví členovia komisie boli vymenovaní už v deň havárie. Komisia sa spočiatku nazývala International Space Station and Space Shuttle Mishap Interagency Investigation Board, Mezirezortná vyšetrovacia komisia pre havárie Medzinárodnej kozmickej stanice a raketoplánov. Admirál Gehman navrhol, aby sa jeho komisia premenovala na Columbia Accident Investigation Board, skrátene CAIB. 2. februára členovia komisie prilietali súkromnými lietadlami na základňu letectva Barksdale v Louisiane. V tento deň sa uskutočnilo tiež prvé zasadanie komisie. Vyšetrovanie sa začalo 3. februára. 6. februára sa komisia premiestnila do Johnsonovho kozmického strediska v Houstone.

• Stephen A. Turcotte – veliaci dôstojník U. S. Naval Safety Center
• John L. Barry – riaditeľ odboru plánovania a programov, Headquarters Air Force Materiel Command
• Kenneth W. Hess – vedúci odboru bezpečnosti USAF
• James M. Hallock – vedúci odboru bezpečnosti leteckej dopravy pri Ministerstve dopravy
• Steven B. Wallace – riaditeľ odboru vyšetrovania leteckých nehôd Federal Aviation Administration
• Duane W. Deal – veliteľ 21. kozmického krídla
• Scott Hubbard – riaditeľ Ames Research Center
• Bryan D. O'Connor – bývalý astronaut
• Theron M. Bradley – hlavný inžinier NASA

• Sheila E. Widnallová, výskumníčka a profesorka Massachusetts Institute of Technology
• Douglas Osheroff, laureát Nobelovej ceny za fyziku v roku 1996 a profesor na Stanfordovej univerzite
• Sally Kristen Ridová, bývalá astronautka a riaditeľka California Space Institute
• John Logsdon, riaditeľ Space Policy Institute

Prvou komisiou zostavenou hneď po havárii bola MIT (Mishap Investigation Team), ktorú zostavil Sean O’Keefe, vtedajší riaditeľ NASA. Neskôr, po zahájení práce CAIB, bola táto komisia rozpustená.

Počas prvého týždňa rozdelil Gehman členov CAIB do štyroch pracovných skupín, ktoré poveril špecifickými úlohami. Prvá skupina sa zaberala organizáciou NASA, postupmi manažérov, organizáciou údržby a internými bezpečnostnými postupmi. Druhá mala skúmať prípravu astronautov na let a činnosť pracovníkov riadiaceho strediska a podporných expertných skupín v priebehu letu. Tretia skupina mala na starosti vyhodnocovanie nájdených trosiek Columbie. Štvrtá skupina sa zaoberala históriou NASA, vnútornou štruktúrou agentúry, jej zvykmi a dopadmi týchto okolností na udalosti okolo havárie Columbie. Gehram tiež vytvoril vlastnú nezávislú expertnú technickú skupinu, ktorá skúmala údaje kozmickej agentúry NASA, pretože nemohol úplne dôverovať internej pracovnej skupine MIT agentúry.

Vyšetrovacia komisia sa sústredila na dva kľúčové zdroje informácií: Údaje v počítačoch riadiaceho strediska a skúmanie zhromaždených trosiek. Komisia študovala tiež záznam rádiolokačných sledovaní, záznamy telemetrie a záznamy hovorov s posádkou. Na základe údajov z telemetrie sa pátranie na troskách postupne zúžilo na hľadanie poškodenia na nábežnej hrane krídla. Po nájdení dátového záznamníku OEX (Orbiter Experiment Support System), ktorý sa nachádzal na palube orbitera a zaznamenával niektoré údaje až do okamihu katastrofy, sa expertom podarilo lokalizovať presné miesto prvotného poškodenia. Technici NASA na žiadosť CAIB vyrobili model nábežnej hrany zo skutočných panelov RCC odmontovaných z iného raketoplánu a odoslali ho v júni do Severozápadného výskumného ústavu (SWRI – Southwest Research Institute). Tam prebiehali pokusy s ostreľovaním panelov RCC kusmi izolačnej peny z nádrže ET. 7. júla prišiel presvedčivý dôkaz o tom, že poškodenie tepelnej ochrany Columbie skutočne spôsobil náraz izolačnej peny z ET, čo potvrdil aj S. Hubbard. 26. augusta 2003 vydala komisia záverečnú správu.

CAIB vydala množstvo odporúčaní známych ako RTF opatrenia, ktorých splnenie bolo podmienkou obnovenia letov raketoplánov. Ich celkový počet bol 29, tri z nich NASA splnila len čiastočne. Základné opatrenia sú:

• eliminácia odpadávánia častíc z nádrže ET pri štarte (ohrievače, vyššia kvalita izolačnej peny)
• spevnenie tepelnej ochrany družicového stupňa raketoplánu (dodatočná ochrana nábežnej hrany krídla, úprava krytu podvozku, predných RCS a bočných okien) – táto požiadavka kvôli prílišnej technickej náročnosti nebola splnená
• dokonalejšie zisťovanie prípadného poškodenia (detailné sledovanie a snímkovanie pri vzlete aj na obežnej dráhe)
• možnosť opravy tepelného štítu priamo na obežnej dráhe
• využitie Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) ako núdzového prístavu pre posádku i orbiter
• príprava druhého raketoplánu na prípadnú záchrannú operáciu do 6 až 9 týždňov v závislosti od stavu ISS

• STS-107
• Havária raketoplánu Columbia
• Space Shuttle External Tank
• Družicový stupeň raketoplánu
• STS-114

• Wikislovník ponúka heslo CAIB

• Súhrn RTF opatrení v MEK (po česky)
• Antonín Vítek, Karel Pacner: Havária Columbie. Exkluzívni seriál o dobývaní kozmu (po česky)

Kozmonautický portál

• Správa vyšetrovacej komisie CAIB (po anglicky)