Cimbal je doskový úderný hudobný nástroj, zaraďovaný medzi strunové nástroje (tóny vznikajú rozochvievaním strún). Vývinovo je príbuzný so stredovekým psaltériom a predstavuje určitý druh stolnej citary.

Úderom väčšinou drevenej paličky s mäkkou hlavicou (vata, koža, plsť, ...) sa rozochvieva struna, natiahnutá v drevenej rezonančnej konštrukcii lichobežníkového tvaru. Pre každý tón je natiahnutá 1 až 4 oceľové struny (30-39 sád), pokrývajúce tónový rozsah C–a³. Struny sú na bokoch ohraničené dlhými kobylkami a ďalšie kobylky (3-5) sú umiestnené nad rezonančnou skriňou. To umožňuje získať 40-55 tónov. Podľa rozmerov a rozsahu tónov sa cimbaly delia na detské, malé a veľké. Rezonančná skrinka veľkého cimbalu stojí na štyroch nohách a doplnený je tlmiaci pedál.

V strednej a juhovýchodnej Európe je cimbal významnou súčasťou ľudového inštrumentára. Na Slovensku je známy od 17. storočia, až v 19. storočí sa presadil v cigánskych a neskôr sedliackych muzikách.^[1]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cimbal

• Cimbalové paličky
• Hlavice cimbalových paličiek

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cimbál na českej Wikipédii.