Cestice
| Cestice | |
| obec | |
 Reformovaný kostol
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Košice-okolie |
| Región | Abov |
| Nadmorská výška | 211 m n. m. |
| Súradnice | 48°35′34″S 21°06′06″V / 48,592778°S 21,101667°V |
| Rozloha | 13,03 km² (1 303 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 834 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 64,01 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1317 |
| Starosta | Róbert Grešo[3] (SMER-SD) |
| PSČ | 044 71 (pošta Čečejovce) |
| ŠÚJ | 521272 |
| EČV (do r. 2022) | KS |
| Tel. predvoľba | +421-55 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Cestice | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Cestičan[4]
| |
Cestice (maď. Szeszta)[5] sú obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa nachádza v južnej časti okresu Košice-okolie vzdialená asi 9 kilometrov od štátnej hranice s Maďarskom. Najbližšími obcami sú Čečejovce ležiace 3 kilometre západnejšie a Komárovce, ktoré sa nachádzajú 2 kilometre juhovýchodne.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Cestice sa prvýkrát spomínajú v roku 1317 ako villa Zozta[6]. Názov obce sa v priebehu histórie ďalej vyvíjal - v roku 1402 sa obec spomína ako Shesta, v 1773 ako Szeszta, Czesticze, v 1786 ako Seszta, Cschesztice a v roku 1808 pod názvami Szeszta, Ceztice, Sestice. V súpise obcí z roku 1863 sa názov obce uvádza v tvare Szeseka a od roku 1873 sa používal už len maďarský názov Szeszta, ktorý zostal v platnosti až do rozpadu monarchie[5][6].
V uhorskom geografickom lexikóne z roku 1851 sa obec spomína ako maďarsko-ruská (rusínska) s 849 obyvateľmi[7]. Štatistika z roku 1910 vykazovala v Cesticiach 639 obyvateľov prevažne maďarskej národnosti[8].
Po prvej svetovej vojne pripadla obec na základe Trianonskej mierovej zmluvy Česko-Slovenskej republike. V medzivojnovom období sa používal starší slovenský názov z prelomu 18. a 19. storočia, ktorý bol upravený podľa platných pravopisných noriem na Cestice. V novembri 1938 po Viedenskej arbitráži pripadla obec Maďarsku, no druhej svetovej vojne sa Cestice vrátili späť do teritória Česko-Slovenska[5].
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2001 žilo v Cesticiach 824 obyvateľov, z toho bolo 411 Slovákov (51,63%), 376 Maďarov (47,24%), 2 Česi (0,25%) a 7 obyvateľov s nezistenou, resp. inou národnosťou (0,88%)[9].
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého, jednoduchá jednoloďová stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z 13. storočia. V roku 1738 a v druhej polovici 18. storočia bol barokovo upravovaný.[10] Fasády kostola sú hladké, členené opornými piliermi. Okná sú polkruhovo ukončené. Veža má ihlancovú helmicu.
- Gréckokatolícky kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty zo začiatku 19. storočia. Úpravami prešiel v roku 1877. Interiér je zaklenutý valenou a pruskou klenbou, svätyňa konchou. Priečelie je členené pilastrami, lizénami a oblúčkovým vlysom. Veža je ukončená zvonovitou helmicou.[11]
- Reformovaný kostol, jednoloďová neskoroklasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1850-1867. Interiér je zaklenutý zrkadlovou klenbou, v ktorej strede je štukový kalich v oblakoch. Nachádzajú sa tu dve protiľahlé drevené empory a murovaná kazateľnica z roku 1867 so secesnou rezonančnou strieškou.[12] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a lizénami, okná sú polkruhovo ukončené. Veža je členená lizénovým rámovaním a oblúčkovým vlysom v priestore pod korunnou rímsou a ukončená je ihlancovou helmicou.
-
Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky -
Kostol sv. Jána Nepomuckého
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Cestičan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ a b c MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
- ↑ a b KROPILÁK, Miroslav. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, I. zväzok A-J. Bratislava : Veda, 1977.
- ↑ FÉNYES, Elek. Magyarország Geographiai Szótára. Pest : [s.n.], 1851. (maďarský)
- ↑ Sčítanie obyvateľov v krajinách uhorskej svätej koruny v roku 1910. Budapešť : Uhorský kráľovský štatistický úrad, 1912. (maďarský)
- ↑ Cestice - Vybrané výsledky zo sčítania v roku 1991 a 2001 [online]. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2011-01-03]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Cestice - Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Cestice - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
