Cchaj Jing-wen
7. prezidentka Čínskej republiky
V úrade 20. máj 2016 – 20. máj 2024
Viceprezidenti	Čchen Ťien-žen Laj Čching-te
Premiéri	Lin Čchuan Laj Čching-te Su Tseng-čchang Čchen Ťien-žen
Ma Jing-ťiou Laj Čching-te
Biografické údaje
Narodenie	31.8.195631. august 1956 (67 rokov) Tchaj-pej, Čínska republika
Politická strana	Demokratická pokroková strana (2004-súčasnosť)
Alma mater	National Taiwan University (LLB) Cornell University (LLM) London School of Economics (PhD)
Národnosť	čínska
Rodina
Deti	0
Odkazy
Cchaj Jing-wen na https://www.president.gov.tw/Default.aspx gov.tw, https:
	Cchaj Jing-wen (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Cchaj Jing-wen (čín. 蔡英文, pchin-jin: Cài Yīngwén, taiwansky: Chhoà Eng-bûn, angl. Tsai Ing-wen, * 31. august 1956, Tchaj-pej, Čínska republika), je bývalá vysokoškolská učiteľka práva, neskôr taiwanská politička a od roku 2016 do roku 2024 prezidentka Čínskej republiky, prvá žena v histórii tohto úradu. Je členkou Demokratickej pokrokovej strany. Na rozdiel od svojho predchodcu v prezidentskom úrade, Ma Jing-ťioua, je známa ako odporkyňa zbližovania s pevninskou Čínou.^[1]

Cchaj Jing-wen sa narodila v rodine úspešného podnikateľa.^[2] Vyrastala v hlavnom meste krajiny Tchaj-pej, kde absolvovala základnú aj strednú školu. Vyštudovala právo, najskôr absolvovala bakalárske štúdium na National Taiwan University v Taipei (1974-1978), následne magisterské v štáte New York na Cornell University (1978-1980). V roku 1984 získala doktorát z ekonómie (PhD) na London School of Economics. Po štúdiách začala učiť právo na univerzite a dlhoročne pracovala v akademickej sfére.

Členkou Demokratickej pokrokovej strany (DPP) sa stala v roku 2004, dovtedy nebola členkou žiadnej strany. V rokoch 2006-2007 bola vicepremiérkou krajiny a zároveň predsedníčkou Komisie na ochranu spotrebiteľa. Po korupčných aférach bývalého prezidenta Čchen Šuej-piena bola v roku 2008 prvý raz zvolená za predsedníčku DPP.^[3]

Cchaj kandidovala za prezidentku ako nominantka DPP už v roku 2012. Vo voľbách v januári 2012 získala 6 093 578 hlasov (45,63 %) a pomerne tesne prehrala s kandidátom Kuomintangu Ma Jing-ťioum, ktorý získal 51,60 % hlasov.^[4] Krátko nato rezignovala na predsedníctvo v Demokratickej pokrokovej strany, avšak v máji 2014 bola za predsedníčku opätovne zvolená. 15. februára 2015 oficiálne ohlásila opätovnú kandidatúru za prezidentku.^[5] Nakoniec bola jedinou kandidátkou DPP, keďže jej neskorší premiéri William Lai aj Su Tseng-čchang odstúpili od kandidatúry v prospech Cchaj.^[5] Vo voľbách 16. januára 2016 zvíťazila s výrazným náskokom. Získala 6 894 744 hlasov (56,12 %) a porazila kandidáta dovtedy vládnucej strany Kuomintang Erika Čchu o viac než 25 %.

Oproti predchodcovi Ma Jing-ťiouovi zmenila zahraničnú politiku smerom ku konkurenčnému čínskemu režimu v Pekingu. Avšak zaujímala v prvých rokoch vlády skôr opatrnejší postoj. Cchaj pre nepopularitu hrozilo, že v roku 2019 prehrá aj samotné prezidentské primárky v DPP na úkor Williama Laia a nebude sa môcť postaviť do nových prezidentských volieb.^[6] V lete 2019 pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami v roku 2020 sa Cchajina popularita však zvýšila vďaka agresívnej zahraničnej politike ČĽR, vyhrážkam prezidenta Si Ťin-pchinga voči Taiwanu a tiež neustávajúcim protivládnym protestom v Hongkongu, trvajúcim od apríla 2019.^[6] Medzi jej priority v prezidentskom úrade patrí kladenie dôrazu na transformáciu ekonomiky v podobe podpory inovácií a vytvorenie dobre platených miest v oblasti hich-tech.^[7] Počas jej prezidentského úradu do konca roku 2019 s Taiwanom prerušilo diplomatické vzťahy na úkor nadviazania ich s komunistickou Čínou sedem štátov, k októbru 2019 Taiwan uznávalo 15 členských štátov OSN.^[8] 13. júna 2019 bola potvrdená ako oficiálna kandidátka DPP v prezidentských voľbách a 11. januára 2020 bude obhajovať svoje víťazstvo.^[6]

Cchaj podporuje taiwanskú asertivitu a odmieta zbližovanie s pevninským čínskym režimom. Prezidentka presadzuje zvyšovanie taiwanskej obranyschopnosti, čo sa prejavuje na každoročnom navyšovaní rozpočtu na obranu. Počas Cchajinej vlády rozpočet stúpol z 327 miliárd nových taiwanských dolárov (NTD) v roku 2018 na 411 miliárd NTD pre rok 2020 (2,3 % HDP).^[9][10] Jej administratíva sa tiež zamerala na vývoj vlastných taiwanských ponoriek.^[11] V októbri 2019 počas prezidentskej kampane Cchaj vyzývala Taiwančanov, aby sa bránili a označila ČĽR za hrozbu regionálnej bezpečnosti.^[12]

V ekonomike Cchaj presadzuje zníženie finančnej závislosti Taiwanu od ČĽR.^[12]

V prezidentskej kampani v roku 2015 sa Cchaj jasne vyslovila za podporu LGBT manželstiev.^[13] Následne po zvolení za prezidentku vymenovala na Ústavný súd liberálnych sudcov, aby legislatívne umožnili zmenu stavu, čo sa aj udialo v máji 2017.^[13] V máji 2019 Cchaj podpísala zákon o zrovnoprávnení manželstiev párov rovnakého pohlavia, ktorý bola krajina nútená schváliť na základe rozhodnutia Ústavného súdu z mája 2017. Taiwan sa stal prvou ázijskou krajinou, ktoré takéto zväzky uzákonil.^[14]

Cchaj je slobodná a bezdetná. Je známa milovníčka mačiek, má doma mačku Xiang Xiang a kocúra Ah Tsai, ktorí sa stali známi počas prezidentskej kampane 2015-2016.^[15] V októbri 2016 si tiež adoptovala troch bývalých vodiacich psov (Bella, Bunny a Maru).^[16]

1. ↑ ANDĚLOVÁ, Petra. Asijská Merkelová. Pod jejím vedením chce Tchaj-wan vystoupit ze stínu Číny. Lidovky.cz (Praha: MAFRA), 2016-01-18. Dostupné online [cit. 2019-11-18]. ISSN 1213-1385.
2. ↑ České noviny [online]. ceskenoviny.cz, [cit. 2019-11-18]. Dostupné online. (po česky)
3. ↑ TASR. Exprezidenta Čchen Šuej-piena predviedli pred sudcu s putami na rukách. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-11-11. Dostupné online [cit. 2019-11-18]. ISSN 1335-4418.
4. ↑ TASR. Úradujúci taiwanský prezident sa vyhlásil za víťaza volieb. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-01-14. Dostupné online [cit. 2019-11-18]. ISSN 1335-4418.
5. ↑ ^{a b} Tsai Ing-wen makes bid official [online]. taipeitimes.com, 16.2.2015, [cit. 2019-11-18]. Dostupné online. (po anglicky)
6. ↑ ^{a b c} YIP, Hilton. Xi Jinping Is Tsai Ing-wen’s Best Poster Boy [online]. foreignpolicy.com, 10.7.2019, [cit. 2019-11-18]. Dostupné online. (po anglicky)
7. ↑ TASR. Taiwanská prezidentka vymenovala nového premiéra Williama Laia. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2017-09-05. Dostupné online [cit. 2019-11-18].
8. ↑ HILLE, Kathrin. Taiwan loses second diplomatic ally in a week [online]. Taipei: ft.com, 20.9.2019, [cit. 2019-11-18]. Dostupné online. (po anglicky)
9. ↑ Taiwan sharply boosts defense budget amid China tension. Reuters, 15 August 2019. Dostupné online [cit. 2019-10-16].
10. ↑ 2020 national defense budget to account for 2.3 percent of GDP. Central News Agency, 15 August 2019. Dostupné online [cit. 2019-10-16].
11. ↑ SHIH, Hsiu-chuan. Taiwan allocates 21.3% of proposed defense budget to indigenous arms. Central News Agency, 6 August 2018. Dostupné online [cit. 2019-10-16].
12. ↑ ^{a b} KURLANTZICK, Joshua. How China Is Interfering in Taiwan’s Election [online]. cfr.org, 7.11.2019, [cit. 2019-11-18]. Dostupné online. (po anglicky)
13. ↑ ^{a b} A New Chapter in the Taiwan Miracle: Same-Sex Marriage Legalized on Tsai’s Watch [online]. medium.com, 2019-05-22, [cit. 2019-11-18]. Dostupné online. (po anglicky)
14. ↑ Julia Hollingsworth, CNN. Taiwan legalizes same-sex marriage in historic first for Asia [online]. edition.cnn.com, 2019-05-17, [cit. 2019-11-18]. Dostupné online. (po anglicky)
15. ↑ GAN, Nectar. Cat Woman: Taiwan’s first female president huge fan of felines [online]. scmp.com, 2016-01-18, [cit. 2019-11-18]. Dostupné online. (po anglicky)
16. ↑ President Tsai adopts three retired guide dogs 蔡英文總統 收養三隻退役導盲犬 [online]. taipeitimes.com, 3.11.2016, [cit. 2019-11-18]. Dostupné online. (po anglicky)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cchaj Jing-wen

• Oficiálna stránka