Bitarová
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Žilina
Región	Horné Považie
Vodný tok	Bitarovský potok
Nadmorská výška	380 m n. m.
Súradnice	49°12′28″S 18°40′17″V / 49,207778°S 18,671389°V / 49.207778; 18.671389
Rozloha	3,64 km² (364 ha) [1]
Obyvateľstvo	885 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	243,13 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1393
Starosta	Juraj Drdák[3] (nezávislý)
PSČ	010 04 (pošta Žilina 4)
ŠÚJ	547522
EČV (do r. 2022)	ZA
Tel. predvoľba	+421-41
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Bitarová 94 010 04  Žilina 4
E-mailová adresa	obec.Bitarova@gmail.com, podatelna.Bitarova@gmail.com
Telefón	566 26 51
Fax	500 72 43
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Bitarová, Žilina District
Webová stránka: obecBitarova.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Bitarová je obec na Slovensku v okrese Žilina.

Územie obce Bitarová leží v západnej časti Žilinskej kotliny v úvalovitej doline Bitarovského potoka. Takmer odlesnený pahorkovitý povrch chotára s močaristými úvalinami a plochými chrbtami tvorí treťohorný flyš na stráňach ílovitých hlín. Má hnedé lesné pôdy. Malé lesné plochy sú na juhozápade a severovýchode obce. Nadmorská výška stredu obce je 380 metrov a v chotári 370 až 506 metrov.

Obec má mierne teplé a vlhké podnebie. Priemerná ročná teplota je okolo 8°C, januárová – 3 °C až – 4 °C, júlová sa pohybuje okolo 18 °C. Obdobie bez mrazov trvá asi 200 dní, naproti tomu obdobie s priemernou dennou teplotou pod 0 °C trvá približne 60 dní. Priemerný ročný úhrn zrážok predstavuje 700 – 800 mm.

Oblasť obce Bitarová nie je bohatá na živočíchy. Z divožijúcich možno spomenúť jaštericu obyčajnú, skokana štíhleho, srnca hôrneho a viaceré druhy chrobákov. Na jar a v jeseni vedie cez Bitarovú migračná cesta vtáctva.

Sídlo lužickej a púchovskej kultúry z mladšej doby bronzovej a slovenský mohyľník z doby Veľkomoravskej ríše – to sú prvé znaky osídlenia na území obce Bitarová.

V čase raného feudalizmu obec patrila do provincie Vág a jej územie bolo spolu s celou priľahlou oblasťou pripojené k Uhorsku ku koncu 11. storočia. Po prvýkrát sa Bitarová ako obec spomína v roku 1393, ale dá sa predpokladať, že je staršia. Jej vznik sa môže datovať na začiatok 13. storočia. Bola časťou panstva Lietava.

Názov obce Bitarová pochádza vraj z mena Bitter. Bitter žil v 13. storočí a za svoje služby dostal od zemepána právo založiť osadu.

V období vlády Jozefa II. (1780 – 1790), obec patrila do komitátu Trenčín, bola súčasťou nitrianskeho dištriktu, Trenčianskej stolice a Trenčianskej župy. Po vzniku prvej Československej republiky patrila Bitarová do okresu Žilina a do bánovského obvodného notariátu v Žiline.

Ako už bolo spomenuté, názov obce pochádza od jej zakladateľa Bittera. V priebehu rokov však prešiel mnohými zmenami. V roku 1393 to bola Bytterfolna, v roku 1474 Bytharow, v roku 1598 opäť Bitharowa, v roku 1773 Bittarowa, maďarský názov Bittarova alebo Bitérfolva. Od roku 1920 až do dnešných čias sa obec nazýva Bitarová.

Podľa urbára z roku 1417 bol lietavským panstvom ustanovený dedinský richtár. Za vernosť panstvu Lietava, 6. februára 1623 udelila hrabienka Alžbeta z Csobora, ktorá bola hrabienkou z Oravy, zo stolice oravskej Lietavy, doživotné richtárstvo p. Labudovi. Taktiež mu bol a aj jeho potomkom pridelený majetok do doživotného vlastníctva.

Bitarová mala v roku 1594 10 domov, v roku 1720 12 daňovníkov, v roku 1784 34 domov, 36 rodín a 225 obyvateľov. V roku:

• 1828 32 domov a 270 obyvateľov
• 1869 204 obyvateľov
• 1880 226 obyvateľov
• 1890 225 obyvateľov
• 1900 261 obyvateľov
• 1910 294 obyvateľov
• 1921 291 obyvateľov
• 1930 308 obyvateľov
• 1940 343 obyvateľov
• 1948 367 obyvateľov
• 1961 470 obyvateľov
• 1971 520 obyvateľov^{[chýba zdroj]}
• 2010 636 obyvateľov
• 2013 727 obyvateľov

Zachované správy svedčia o tom, že od prvopočiatkov feudálneho osídlenia sa obyvateľstvo venuje poľnohospodárstvu. Prejavuje sa to v dokladoch o pozemkovom vlastníctve z roku 1604, v urbárskych listinách z roku 1623 a v ďalších listinách. Obyvatelia obce sa však zaoberali aj prácou v lesoch, včelárstvom, ovčiarstvom a v 17. storočí sa v Bitarovej rybárčilo, pretože sa tu nachádzali rybníky na chov kaprov.

Bitarová bola hromadná dedina so znakmi nepravidelnosti. Staršie domy boli zrubové, priestorové a kryté slamou. Sýpky zrubové s voľne nasadenou strechou. V prvej tretine 20. storočia ich vymenili domy murované a trojpriestorové.

Podľa urbára z roku 1539 mala Bitarová 7 sedliakov, 5 roľníckych usadlostí, 6 bezroľníckych domov a jeden fojt. Z toho obdobia pochádza aj pridomové hospodárstvo, o čom svedčia aj naturálne povinnosti. Na jednu sesiu, t. j. udalosť, bolo treba odovzdať 1 culubus pšenice, 1 culubus jačmeňa a ovsa, 2 horce chmeľu, ďalej ročne 4 sliepky, 2 husy a donácie pre pánsku kuchyňu. Je zaujímavé, že už v tomto čase sa na území Bitarovej pestoval chmeľ. V súčasnosti sa chmeľ nepestuje. V roku 1589 na hospodárskom majetku panstva Lietavského hradu boli domy pre služobníctvo, hospodárske budovy, ovocné záhrady, chmeľové plantáže, orné zeme, dobytok a hydina. V rybníkoch sa chovali kapre. V tomto období vznikol na území obce Bitarová majer.

Podľa účtovnej knihy z roku 1604 začali prenajímať ľuďom, obyvateľom obcí pozemky za určité poplatky, dávky a služby poskytované hradnej správe. Ako dávky ľudia odovzdávali pšenicu, jačmeň, ovos, múku, chmeľ, sliepky, husi, maslo, husie kože a podobne. Správcom majetku bol šoltýs, ktorého vymenoval zemepán. Mal právo súdiť a riadiť poddaných a rozhodovať nad nimi.

V roku 1626 mala Bitarová fojta Juraja Labudu, ktorý bol povinný odovzdávať panstvu za dedinu kapre, soľ, obilie a tiež mal povinnosť dávať produkty z chovu oviec.

Sedliaci v Bitarovej:

• Jurit Klimo, Juro Drdák, Kubo Smieško

Hoferi:

• Jurit Skypala, Matej Gašperec, Jurit Hlovolit, Jano Kada, Michal Klimo, Gašper Klimo

Spoločne platili dlh svätojúrsky, t. j. 25 – 75 dechtárov, a dlh svätomichalský, t. j. 6 júr sena, 2 merice žita, 2 merice jačmeňa, 2 merice ovsa, 12 husí, 4 kury, 50 vajec. Hotové peniaze 25 dechtárov.

Za vlády Zápoľovcov v rokoch 1487 až 1540 bola dedina spustošená a na hospodárskom poklese. Podľa prvých písomností bola oblasť Bitarovej zničená aj počas vpádu Tatárov v roku 1243.

V prvej polovici 16. storočia je každá usadlosť pod vplyvom tureckého nebezpečenstva povinná vydať jedného muža na šesť neskôr na dvanásť dní prác ročne na stavby a zabezpečenie pevnosti hradu. Je povinná vydať jeden povoz do tábora.

V roku 1526 podľa zákona musí každý schopný poddaný ísť do boja osobne. Ľud tiež musel prispievať na stavbu kostola.

Prvé zápisy v matrike lietavskej fary sú z roku 1725. Prvým zapísaným občanom v Bitarovej je Sutana Katyanska dňa 19. januára 1725. V tomto roku sa v Bitarovej narodilo 6 detí, a to 6. júla Adam Kada, 29. augusta Catterina Labuda a 29. septembra Chovonska (zapísaní).

V matrike sú odpisy rodných listov, záznamy o príjmoch, o cholere, o birmovcoch v roku 1828, 1841, 1859 a 1897. V čase cholery, ktorá obec postihla v rokoch 1831 – 1836 zahynulo 58 ľudí.

Zo súdnych sporov je najzaujímavejší protest obyvateľstva obce Bitarovej z roku 1873 k hlavnému županovi Trenčianskej stolice proti násilnému vykonávaniu komasácie žilinským mešťanom Karolom Ďurišom. Ďalší spor medzi spolumajiteľmi panstva Lietava a obce Bitarová o usporiadaní urbárstva, oddelenie pasienkov a vyčlenení lesov v roku 1853 – 1872.

Dodatkom o charaktere obce bola aj obecná pečať. Na pečati obce Bitarovej použitej na listinách v rokoch 1855 – 1870 je halúzka, rastlinka so šiestimi širokými listami. Je to dosť primitívna práca. Nad ňou v oblúku sa nachádza legenda „ Sigiel – Bittarova“. Rozmery pečate sú 24 x 30 mm.

• Vojtech Bukovinský, právnik a amatérsky jaskyniar

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bitarová

• Oficiálny web