Aragonit
| Aragonit | |
| CaCO₃ uhličitan vápenatý | |
 | |
| Všeobecné informácie | |
|---|---|
| Objaviteľ | Abrahan Gottlob Werner (1797) |
| Pôvod názvu | podľa náleziska, obce Molina de Aragón v Španielsku |
Typová lokalita
| |
| Klasifikácia | |
| IMA status | prijatý (1959) |
| Strunzova klasifikácia | Vb/A.04 (8.vyd.) 5.AB.15 (9.vyd.) |
| Nickelova-Strunzova klasifikácia | 5.AB.15 (10.vyd.) |
| Kryštalografia | |
| Kryšt. sústava | Rombická sústava |
| Bodová grupa | mmm |
| Mriežkové param. | a = 4,9611 Å b = 7,9672 Å c = 5,7407 Å V = 226,91 Å3 Z = 4 |
| Habitus | nálety, povlaky, kvapľové utvary, kryštalické agregáty, jedntlivé kryštály s plochami {001}, {110} a {010} |
| Zrasty | kontaktné zrasty podľa {110}, vytvárajúce pseudohexagonálne tvary |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Priesvitnosť | priehľadný až priesvitný |
| Farba(y) | bezfarebný, biela, žltá, šedá, ružovkastá |
| Vryp | biely |
| Lesk | sklený |
| Tvrdosť (Mohs) | 3,5 - 4 |
| Hustota | 2,947 kg.dm−3 |
| Štiepateľnosť | dobrá podľa {010} |
| Optické dáta | |
| Index lomu dvojosový minerál | nα = 1,529 - 1,530 nβ = 1,680 - 1,682 nγ = 1,685 - 1,686 |
| Dvojlom | δ = 0,156 |
| 2V | 18 - 19 ° (vypočítaný 16 - 18 °) |
| Iné | |
| Rozpustnosť | v kyselinách |
| Odrody a variety | |
| variety so zvýšeným obsahom Pb, zn a Sr | |
| Zoznam minerálov Aragonit na mindat.org Aragonit na Commons | |
Aragonit je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky uhličitan vápenatý – CaCO3.[1] Podobný je minerál kalcit.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Aragonit vytvára prizmatické, predĺžené kryštály, často zdvojčatené. Po vzájomnom prerastaní mávajú dvojčatá pseudohexagonálny tvar. Tento nerast môže mať aj stĺpcovitý, kvapľovitý, vláknitý, lúčovitý alebo koralom podobný habitus. V takom prípade sa nazýva železný kvet (pozri nižšie). Aragonit býva biely, bezfarebný, sivý, žltkastý, zelenkavý, modravý, podľa druhu prímesí. Má biely vryp. Je to priehľadný až priesvitný minerál so skleným leskom.[1]
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Aragonit vzniká v premenených a usadených horninách, jaskyniach vápencových oblastí, na rudných žilách a okolo termálnych prameňov. Často vypĺňa pukliny v sopečných horninách.[1]
Nachádza sa aj v schránkach niektorých mäkkýšov.[2]
Poznávanie
[upraviť | upraviť zdroj]Aragonit sa so šumením rozpúšťa v studenej zriedenej kyseline chlorovodíkovej. V ultrafialovom svetle často fluoreskuje.[1]
Výskyty na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Banská Štiavnica, Hodruša-Hámre, Konrádovce, Ochtiná (Ochtinská aragonitová jaskyňa), Podrečany, Rudňany, Smolník, Spišská Nová Ves, Špania Dolina, Vechec.[1]
Odrody a podobne
[upraviť | upraviť zdroj]Aragonit má viacero odrôd:
- žriedlovec – odroda vylučovaná z horúcich prameňov[3][4][5]
- hrachovec (pizolit[6][7]) – pizolitický (t.j. z pizoidov zložený) druh žriedlovca [8][5]
- železný kvet – kríčkovitá, stromovitá alebo kvapľovitá odroda rôznych farieb (v užšom zmysle len snehobielej farby)[9][10], pozri aj vyššie v tomto článku
- zeiringit - obsahuje aurichalcit [11]
- nicholsonit - obsahuje zinok[12][13]
- tarnowitzit - obsahuje olovo[14][13]
- mossottit - obsahuje stroncium [13]
Modrozelený aragonit sa (najmä) v minulosti označoval aj ako igloit či iglit (podľa náleziska Spišská Nová Ves – po maď. Igló), nejde o samostatnú odrodu.[15][16][17]
Názov aragonit sa niekedy nesprávne stotožňuje s odrodou aragonitu železný kvet[2] alebo s odrodou aragonitu hrachovec [7].
Aragonit je tiež významný napr. v týchto látkach:
- erzbergit - pozostáva z aragonitu a kalcitu a má vrstvovitú bielo-tmavú podobu[18][19]
- perleť - materiál (biominerál) zložený z minimálne 95 % aragonitu a zvyšok tvorí organický materiál; pochádza zo škrupiny lastúrnikov.[20]
- ónyxový mramor – hornina majúca dekoratívne farby a tvorená buď aragonitom alebo kalcitom[21][22]
- travertín a (iný) vápenec – veľmi rozšírené horniny tvorené obe primárne kalcitom a aragonitom[23][24]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
- ↑ a b železný kvet. In: ŠIMČISKO, Jozef (ed.). Banícky terminologický slovník. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1955. S. 167 dostupné online
- ↑ aragonit. In: Technický naučný slovník A – F. Praha, Bratislava : SNTL, SVTL, 1962. s. 98.
- ↑ žriedlovec. In: PAULIČKA, Ivan, ed. Všeobecný encyklopedický slovník S – Ž. 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-768-6. S. 1016
- ↑ a b vřídlovec - Geologická encyklopedie [online]. geology.cz, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online.
- ↑ hrachovec. In: ŠIMČISKO, Jozef (ed.). Banícky terminologický slovník. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1955. S. 36 dostupné online
- ↑ a b hrachovec. In: ONDŘEJ, Slanina. Výkladový slovník exotických materiálů (používaných v uměleckém řemesle). [s.l.] : Grada Publishing a.s., 2012. 168 s. ISBN 978-80-247-7691-0. S. 38.
- ↑ hrachovec. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 265.
- ↑ železný květ. In: Encyklopedický slovník geologických věd. Sv. 2, N-Ž. Vyd. 1. Praha: Academia, 1983. S. 100
- ↑ KREJČA, Jindřich, ed. a ČERVENKA, Martin, ed. Z našej prírody: rastlíny, horniny, minerály, skamenelíny. 2., dopl. vyd. Bratislava: Príroda, 1984. S. 352
- ↑ Minerály a horniny Slovenska [online]. mineraly.sk, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online. Archivované 2018-11-26 z originálu.
- ↑ nicholsonit. In: Encyklopedický slovník geologických věd. Sv. 2, N-Ž. Vyd. 1. Praha: Academia, 1983. S. 36
- ↑ a b c RUŽIČKA, P. Recenzie a upútavky na knihy (Mařík, K., 2016: Encyklopedie drahých kamenů. Proč jsou drahé kameny tak drahé. Nakladatelství PLOT, Praha, 296 s.). In: Esemsestník: Spravodajca Slovenskej mineralogickej spoločnosti, ročník 6, 2017, č. 1, str. 40-43 dostupné online
- ↑ tarnowitzit. In: Encyklopedický slovník geologických věd. Sv. 2, N-Ž. Vyd. 1. Praha: Academia, 1983. S. 570
- ↑ Svetové nerasty zo Slovenska [online]. enviromagazin.sk, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online.
- ↑ DOELTER, C.. Handbuch der Mineralchemie: Allgemeine Einleitung — Kohlenstoff — Carbonate — Silicate I. [s.l.] : Springer-Verlag, 2013 (1912). 1008 s. ISBN 978-3-642-49766-7. S. 337.
- ↑ Minerály mesiaca. [s.l.] : mineraly.sk. Dostupné online. Archivované 2018-02-26 z originálu.
- ↑ Erzbergit. [s.l.] : austria-forum.org. Dostupné online.
- ↑ Zeitzeugen unter der geochemischen Lupe [online]. tugraz.at, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online.
- ↑ GEHRKE, Nicole. Retrosynthese von Perlmutt. Max-Planck-Institut für Kolloid- und Grenzflächenforschung, Dissertation zur Erlangung des akademischen Grades ”doctor rerum naturalium“ (Dr. rer. nat.) in der Wissenschaftsdisziplin Physikalische Chemie. eingereicht an der Mathematisch-Naturwissenschaftlichen Fakultät der Universität Potsdam. 2006. S. 15-16 dostupné online
- ↑ ónyxový mramor. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 511.
- ↑ onyxový mramor. In: Encyklopedický slovník geologických věd. Sv. 2, N-Ž. Vyd. 1. Praha: Academia, 1983. S. 88
- ↑ vápenec - Geologická encyklopedie [online]. geology.cz, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online.
- ↑ KREJČA, Jindřich, ed. a ČERVENKA, Martin, ed. Z našej prírody: rastlíny, horniny, minerály, skamenelíny. 2., dopl. vyd. Bratislava: Príroda, 1984. S. 350
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aragonit
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
Cover photo is available under {{::mainImage.info.license.name || 'Unknown'}} license.
Cover photo is available under {{::mainImage.info.license.name || 'Unknown'}} license.
Credit:
(see original file).
