Aprílová dohoda (oficiálne "Záznam o dohode Predsedníctva DS Slovenska"^[1]) bola dohoda medzi predstaviteľmi Demokratickej strany (DS), ktorá bola dovtedy vnímaná ako protestantská strana a členmi jej katolíckej frakcie. Dohodu inicioval predseda strany Jozef Lettrich. Katolíci boli zastúpení kanoníkom Andrejom Cvinčekom, Milošom Bugárom, Jánom Kempným a Kornelom Fillom. Podpísaná bola 30. marca 1946 v Lettrichovom byte v Bratislave ale bola oznámená až 5. apríla, mesiac pred voľbami v roku 1946, v ktorých sa DS, aj vďaka tejto dohode, podarilo zvíťaziť. Pod nátlakom komunistov sa od dohody po viac ako roku, v novembri 1947, dištancovalo vedenie DS^[2] a prestala platiť v januári 1948. Komunistom sa napriek aprílovej dohode a prehre vo voľbách podarilo rozložiť a poraziť DS vo februárom prevrate 1948.

• Jozef Lettrich
• Ján Ursíny
• Jozef Styk
• Matej Josko
• Rudolf Fraštacký
• Samo Belluš
• Fedor Hodža

"katolíci":

• Andrej Cvinček
• Kornel Fillo
• Ján Kempný
• Miloš Bugár

Po vojne v roku 1945 boli na Slovensku povolené len dve politické strany Komunistická strana Slovenska (KSS) a Demokratická strana, ktoré medzi sebou veľmi ostro súperili o priazeň voličov pred parlamentnými voľbami, ktoré sa mali konať 26. mája 1946.

Aprílová dohoda ma približne dve strany rozdelené do 10 článkov^[1]. Dohoda je koncipovaná ako vnútrostranícky dokument zameraný na opatrenia strany pred voľbami. Dohoda programovo aj personálne (pomer 2:1 na kandidátke a v pomere 7:3 v orgánoch strany v prospech katolíkov) vyšla v ústrety požiadavkám katolíkov, ktorí nezaložili vlastnú stranu a tak do volieb išla DS ako jednotná strana so širokou podporou. Katolíci Kempný a Bugár sa stali členmi užšieho predsedníctva Demokratickej strany vo funkciách generálnych tajomníkov (ďalším bol evanjelik Fedor Hodža).

Dohoda bola vnútrostraníckym dokumentom (oficiálne "Záznam o dohode Predsedníctva DS Slovenska") aj preto, že bola formálnym vyjadrením toho, čo bolo predtým dohodnuté ústne, že katolíci nezaložia vlastnú Kresťansko-republikánsku stranu a za to získajú väčší vplyv v DS. (Kempný a Bugár sa stali členmi užšieho predsedníctva a preto dohoda bola vlastne záznamom o rokovaní Predsedníctva DS). Dohoda obsahovala inštrukcie na zostavovanie kandidátskych listín (čl. III), obsadenie ústredného sekretariátu (čl.VI), doplnenie predsedníctva a zmeny v Zbore povereníkov a vo vláde (čl.VII) a preto nebola oficiálne zverejnená ale len spomenutá v letáku^[3] DS v apríli 1946.

Dohoda bola aj reakciou na založenie Strany slobody 1. marca 1946, ktorá vznikla za tichej podpory KSS (ktorá ovládala Národný front) a mala od DS odlákať katolícky orientovaných voličov.

Dohoda, najmä v očiach verejnosti^[3], prezentovala DS ako zjednotenú silu zastupujúcu záujmy všetkých veriacich a ako reálnu protiváhu komunistov. Aj vďaka tejto dohode DS v týchto voľbách na Slovensku zvíťazila, keď získala 62% a KSS len 31% hlasov.

Po prehratých voľbách komunisti obviňovali DS z protištátneho sprisahania, o odhalení, ktorého informoval samotný predseda česko-slovenskej vlády V. Široký (28.11.1946). Aprílová dohoda bola komunistami označená ako "pakt s ľudáctvom, ktorý umožnil voľné šírenie myšlienok propagovaných ľudáckou emigráciou".^[4] Podstatou obvinenia bola takzvaná spolupráca so zahraničnou "protičeskoslovenskou" emigráciou. Tézu, že DS pripravuje "puč" a jej poslanci sú "sprisahanci", ktorí slúžia záujmom veľkostatkárov, fašistov atď. a ich cieľom je obnoviť "ľudáctvo" šikovne komunisti dostali do verejnej diskusie pred aj po voľbách. Napomáhalo im v tom utajovanie samotnej dohody DS aj po voľbách (zverejnil ju Slovák v Amerike 10. dec. 1946 a na Slovensku dr. Husák^[5] v marci 1947). Komunisti obvinili DS, že súčasťou dohody bol aj tajný dodatok (ktorý nikto nikdy nenašiel ani nepotvrdil) o milosti pre bývalého prezidenta Tisa. Ako dôkaz 10. júna 1947 prezentoval poslanec KSS Bacílek^[6] odvolanie z funkcie predsedu Najvyššieho súdu Igora Daxnera, ktorý vyniesol rozsudok nad Tisom a ktoré DS v hlasovaní SNR podporila. 11. júna 1947 predložila KSČ NF materiál o "podvratnej činnosti DS".

Na základe vykonštruovaných obvinení, bol z verejného života odstránený Ursíny a potom v politických motivovaných procesoch boli odsúdení Kempný aj Bugár.

Dohoda prakticky prestala platiť na II. zjazde DS v januári 1948. Komunistom sa napriek aprílovej dohode a prehre vo voľbách podarilo DS rozložiť a v konečnom dôsledku poraziť vo februárom prevrate roku 1948 a vedúcich predstaviteľov DS uväzniť alebo vyhnať do exilu.

1. ↑ ^{a b c} Dokument č. 47. Záznam o dohode Predsedníctva DS Slovenska (ako ju zverejnil Slovák v Amerike 10. dec. 1946). In Štefan Šutaj: Slovenské občianske politické strany v dokumentoch (1944-1948), SAV, Košice 2002, Online
2. ↑ Július Bartl: Slovak History: Chronology & Lexicon, str. 187-188, Bolchazy-Carducci Publishers, 2002 (anglicky)
3. ↑ ^{a b} Dokument č. 46: Leták Demokratickej strany z apríla 1946. In Slovenské občianske politické strany v dokumentoch (1944-1948), SAV, Košice 2002, Online
4. ↑ Štefan Šutaj: Slovenské občianske politické strany v dokumentoch (1944-1948), str.53, SAV, Košice 2002, Dostupné online
5. ↑ ''Gustáv Husák, Zápas o zajtrajšok, vyd. Obroda, Bratislava 1948'', článok ''Smluva o legalizovaní ľudáctva'', s. 218-223. Nové Slovo, 8. marca 1947, č. 10.
6. ↑ Dokument č. 109: Prejav poslanca KSS K. Bacílka v Ústavodarnom národnom zhromaždení z 10. júna 1947. In Šutaj: Slovenské občianske politické strany v dokumentoch (1944-1948), SAV, Košice 2002, Online

• Štefan Šutaj: Slovenské občianske politické strany v dokumentoch (1944-1948), SAV, Košice 2002 http://www.svusav.sk/data/uploads/publikacie/sops.pdf

• Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Aprílová dohoda