Kačica divá
| Kačica divá | |
 Samec | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Anas platyrhynchos Linnaeus, 1758 | |
| Synonymá | |
| kačica veľká | |
 Mapa rozšírenia kačice divej Hniezdiaca, výskyt v letnom období
Hniezdiaca, celoročný výskyt
Migrujúca
Nehniezdiaca
Na potuľkách (závislosť na sezóne nejasná)
Introdukovaná, závislosť na sezóne nejasná
Pravdepodobne introdukovaná, závislosť na sezóne nejasná
Pravdepodobne vyhynutá a introdukovaná | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Kačica divá alebo kačica veľká[3] (lat. Anas platyrhynchos) je druh z rodu Anas (kačica) z čeľade kačicovité (Anatidae).
Kačica domáca
[upraviť | upraviť zdroj]Do druhu kačica divá sa väčšinou zaraďuje (ako forma alebo staršie poddruh) aj kačica domáca (Anas platyrhynchos forma domestica [alebo forma domesticus] alebo Anas platyrhynchos domesticus)[4][5], ktorá sa ale občas (najmä staršie) zaraďuje ako samostatný druh (Anas domesticus alebo Anas domestica)[6][7]. Nie všetky domestikované (teda domáce) kačice však spadajú pod druh Anas platyrhynchos (resp. staršie: tvoria druh Anas domesticus), pretože niektoré spadajú pod druh pižmovka lesklá (Cairina moschata)[8]. Nasledujúci text sa kačicou domácou nezaoberá.
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Kačica divá je najčastejšie a najďalej rozšírený druh kačice. Vyskytuje sa na celej severnej pologuli, od Európy cez Áziu až do Severnej Ameriky.[9] Na Novom Zélande je dovezená[10] a skrížená s domácou Anas superciliosa. V mnohých mestách sveta sa vyskytujú kačice divé, ktoré sú skrížené s kačicou domácou a vyznačujú sa odlišným sfarbením. Je to najbežnejšia kačica Európy a hniezdi aj nad 2 000 m n. m..[9]
Množstvo a ochrana
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kačica divá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia má stúpajúci trend, populácia v Európe je stabilná, v severnej Amerike za posledných 40 rokov výrazne zrástli stavy a to o 99,3%. V roku 2015 boli hodnoty početnosti o 51% nad hodnotou dlhodobého priemeru (roky 1955 – 2014).[1]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Kačica divá váži 850 až 1400 gramov.[11] Jej dĺžka je približne 58 cm[12] (51 – 62 cm)[13] a jej rozpätie krídel až 81 – 98 cm[13] a dokáže letieť maximálnou rýchlosťou 110 km za hodinu.
Operenie samčeka (káčer) je sivé, s hnedou hruďou, hnedastým chrbtom a čiernou časťou nad a pod chvostom. Hlava je kovovo zelená a pod tým s bielym pruhom na krku, zobák je zelenožltý. Na zadnom okraji krídel sa nachádza kovovo modrý bielo lemovaný pás. Konce chvosta sú kučeravé. V časovom období medzi júlom a augustom je operenie samčeka zameniteľne podobné sfarbeniu samičky. Sfarbenie zobáka (naďalej značne žltý zobák samčeka a v protiklade tmavo sivý až hnedý zobák samičky), ligotavejšie "zrkadlo" na krídle, tmavší vrch hlavy a hnedšia hruď poskytujú dobré rozpoznávacie znaky.[12]
Hlas
[upraviť | upraviť zdroj]| Samec pískavé "jip-jip" |
| externý odkaz |
| 33 s, Poľsko |
Samec sa v čase rozmnožovania ozýva vysokým pískavým "jip-jip"[12] a tichým nosovým zvukom "rääb-räb-räb-räb" pripomínajúcim žaby.[13]. Samica hlasno kváka[12] "wäk-wäk-wäk".[13]
Výskyt a stav na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Na Slovensku je jeden z najrozšírenejších hniezdičov a zimujúcich druhov. Najvyššie položené hniezdiská boli zistené na Nižnom Temnosmrečinskom plese 1 677 m n. m. a Veľkom Roháčskom plese 1 562 m n. m..[9]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 12000 – 20000, zimujúcich jedincov 60000 – 120000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytovala boli stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 žiadny. V roku 2001 žiadny.[14] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[9]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 13000 – 20000 párov, zimujúcich jedincov 80000 – 110000. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2012) boli stabilné. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola stabilná. Krátkodobý trend zimujúcej populácie za posledných 12 rokov (2000 – 2012) bol stabilný, dlhodobý trend bol klesajúci.[15] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][16][17]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 15000 – 22000 párov, zimujúcich jedincov 90000 – 130000. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2007 – 2018) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2018) boli stúpajúce. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola stabilná. Krátkodobý trend zimujúcej populácie za posledných 12 rokov (2007 – 2018) bol stabilný, dlhodobý trend bol klesajúci.[18]
Biotop
[upraviť | upraviť zdroj]Kačica divá hniezdi na dobre zarastených brehoch a ostrovoch tečúcich či stojatých vôd a močiarov. Počas migrácie uprednostňujú veľké otvorené vodné plochy. V najväčších množstvách zimujú na veľkých vodných tokoch a rozsiahlych nezamrznutých vodných plochách.[9][11]
Rozmnožovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Obdobie párenia je na jar. Párenie prebieha podľa komplikovaného rituálu. Kačice divé si stavajú hniezdo z rastlín na brežnom násype. Samičky sedia na vajciach raz do roka. Na 7 až 11 (výnimočne aj 20) vajciach sedí 25 až 28 dní.[11] Tri dni pred vyliahnutím začína kačiatko pípať. S vaječným zubom (špicatý zub na konci zobáka) spraví dieru do vápennej škrupiny a keď sa dostane von, zostane vyčerpané ležať. Kačice sa liahnu už veľmi dobre vyvinuté, po krátkom čase opúšťajú hniezdo a vedia od začiatku plávať. V prvých hodinách života bežia za tým, koho vidia ako prvého. To je najčastejšie matka. Táto forma interakcie učenia a vrodeného správania je u druhov so starostlivosťou o mláďatá rozhodujúcou súčasťou rozmnožovacieho cyklu. Odlišuje sa predovšetkým dvoma zvláštnosťami od iných druhov učenia: po prvé – je nevratné a po druhé – učenie je obmedzené na citlivú fázu (kritickú periódu). Po ôsmich týždňoch vedia kačice lietať.[11] Kačica dáva pozor na mláďatá 50 až 60 dní.
Potrava
[upraviť | upraviť zdroj]Potrava kačice divej pozostáva prevažne z rastlinných látok. Má rada semená, plody, zelené vodné a pobrežné rastliny. K potravinovému spektru patrí ale aj hmyz, mäkkýše, larvy, malé raky, žubrienky, ikry, žaby, červy, a dokonca myši. Na jeseň žerie aj žalude a iné orechy.[11] Na kŕmnych miestach žerú príležitostne aj chlieb a kuchynský odpad. Pri hľadaní potravy a v nebezpečenstve sa kačice ponárajú. Chvost pritom vyčnieva z vody. Zobákom odhrýzajú časti rastlín a vytláčajú vodu, ktorú tiež prijali, cez rohovité vrúbky po krajoch zobáka. Takto upravený zobák je výborným orgánom pri preceďovaní vody s potravou. Potrava sa tu zachytáva.
Ochrana
[upraviť | upraviť zdroj]Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[19]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Párik, samček vpravo. -
Párik pláva na vode. Nepotápavé kačice majú chvosty pri plávaní nad vodou. -
Ďalší rozdiel od potápavých druhov kačíc je, že sa nemusia rozbiehať po hladine a okamžite vzlietnu z vodnej hladiny. -
Párik pri hľadaní potravy. Neponárajú sa, iba sa obrátia v plytkej vode a dočahujú ku dnu. Úplne sa potápajú len v nebezpečenstve. -
-
Káčatká -
Kačica s mladými. -
Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu -
Samice
.jpg)
.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b IUCN Red list 2021.3. Prístup 8. februára 2022.
- ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
- ↑ FARNER, Donald S.; KING, James R.; PARKES, Kenneth C.. Avian Biology (Volume VI). [s.l.] : Elsevier, 2013. 514 s. ISBN 978-1-4832-6945-0. S. 375.
- ↑ FROUZ, Jan; FROUZOVÁ, Jaroslava. Applied Ecology (How Agriculture, Forestry and Fisheries Shape Our Planet). [s.l.] : Springer Nature, 2021. 422 s. ISBN 978-3-03083225-4. S. 194.
- ↑ MARKOVIĆ, Nemanja; BULATOVIĆ, Jelena. Animal Husbandry and Hunting in the Central and Western Balkans Through Time. [s.l.] : Archaeopress Publishing Ltd, 2020. 198 s. ISBN 978-1-78969-694-3.
- ↑ OMIYA Y, KONDO S. Anas domestica as a definitive host and Ophicephalus argus as a second intermediate host of Clonorchis sinensis. Jpn J Med. 1951 Jun;4(3):157-61. doi: 10.7883/yoken1948.4.157. PMID: 14897500.
- ↑ Svet živočíšnej ríše. 1984, S. 168
- ↑ a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Kačica divá, str. 131 – 133, Darolová, A., Krištín, A.). ISBN 80-224-0714-3.
- ↑ LONG, John L.. Introduced Birds of the World. [s.l.] : Agricultural Protection Board of Western Australia, 1981. S. 21 – 493.
- ↑ a b c d e FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
- ↑ a b c d PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
- ↑ a b c d JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
- ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
- ↑ Černecký, J., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Karaska, D., Krištín, A., Ridzoň, J. Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2019-10-15]. S. 790. Dostupné online.
- ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
- ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
- ↑ Černecký, J., Saxa, A., Čuláková, J., Andráš, P. Správa o stave vtákov za obdobie rokov 2013 – 2018. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2019, [cit. 2019-10-15]. Dostupné online.
- ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kačica divá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kačica divá
Wikislovník ponúka heslo Kačica divá
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Kačica divá u Bundesamt für Naturschutz Archivované 2016-04-29 na Wayback Machine (po nemecky)
- https://www.youtube.com/watch?v=pbKSoUoSGt4Youtube video
- https://www.youtube.com/watch?v=DgbxU7fI-IsYoutube video
- Hlas kačice divej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Anas platyrhynchos na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Anas platyrhynchos na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)
Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
