Adnan Menderes
turecký politik
10. predseda vlády Turecka
V úrade 22. máj 1950 – 27. máj 1960
Prezident	Celal Bayar
Şemsettin Günaltay Cemal Gürsel
Biografické údaje
Rodné meno	Ali Adnan Ertekin Menderes
Narodenie	1899 Koçarlı, Osmanská ríša
Úmrtie	17. september 1961 (71 – 72 rokov) İmralı, Turecko
Politická strana	Republikánska ľudová strana(1923 – 1930, 1931 – 1946) Liberálna republikánska strana(1930 – 1931) Demokratická strana(1946 – 1960)
Alma mater	Ankarská univerzita
Profesia	vojak, politik
Národnosť	turecká
Vierovyznanie	islam
Rodina
Manželka	Berin Menderes
Deti	Yüksel, Mutlu, Aydın
Odkazy
	Adnan Menderes (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Ali Adnan Ertekin Menderes (* 1899, Koçarlı, provincia Aydın, Osmanská ríša - † 17. september 1961, İmralı, Turecko) bol turecký politik, v roku 1946 jeden zo zakladateľov Demokratickej strany (DP) a v rokoch 1950-1960 predseda vlády Turecka. V roku 1960 bol zosadený tureckou armádou pri prevrate a následne bol v roku 1961 popravený.

Adnan Menderes sa narodil v provincii Aydın niekedy v roku 1889, presný dátum narodenia nie je známy. Pochádzal z bohatej rodiny. Aj vďaka tomu mohol do roku 1916 študovať na vysokej škole American College v Izmire. V roku 1916 musel narukovať do osmanskej armády počas prvej svetovej vojny. Vo vojenskej kariére pokračoval po skončení svetovej vojny tiež počas Tureckej vojny za nezávislosť medzi rokmi 1920-1923. Po vyhlásení republiky sa stal jedným zo prvotných členov Republikánskej ľudovej strany (CHP). V roku 1930 založil krátko funkčnú Liberálnu republikánsku stranu (RCF). Po jej rozpustení ho osobne prezident Atatürk pozval späť do CHP.^[1] Za Atatürkovu stranu zastával od roku 1931 aj miesto poslanca za provinciu Aydın vo Veľkom národnom zhromaždení. Počas tohto obdobia tiež ukončil štúdium práva na Ankarskej univerzite.^[2]

V januári 1946 Menderes spolu s Celalom Bayarom, Fuatom Köprülüm a Refikom Koraltanom založil Demokratickú stranu (DP) (v tom čase ako jedinú opozičnú stranu voči vládnej kemalistickej CHP). Po parlamentných voľbách v roku 1950, ktoré s 52% vyhrala DP, sa Menderes stal predsedom vlády, zatiaľ čo jeho stranícky kolega Celal Bayar zastával úrad prezidenta. Vyhral aj parlamentné voľby v rokoch 1954 a 1957, teda prvé tri skutočne demokratické voľby v Turecku. Ako politik bol známy pre svoju výbušnosť, bol schopný spolupracovníkov vyhodiť len pre malú názorovú nezhodu.^[3] Medzi úspechy jeho vládnutia patrí dovtedy bezprecedentný ekonomický rast (v priemere 9% HDP ročne) a prístup Turecka do NATO v roku 1952.^[4][5] Kvôli plánovanému prístupu krajiny do NATO rozvinul Menderes zahraničnopolitickú spoluprácu s OSN a zaslúžil sa o tureckú účasť v kórejskej vojne. Okrem záväzku Turecka v OSN boli prioritou jeho zahraničnej politiky členstvo v Balkánskom a Bagdadskom pakte. Taktiež kládol význam na otázku Cypru, v tom čase britskej kolónie, a chcel Turecko prezentovať ako mediátora medzi Európou, Áziou a Amerikou za budovania dobrých vzťahov s USA a Spojeným kráľovstvom.^[5] Turecko bolo počas vlády DP zapojené do Marshallovho plánu.

Počas úradu premiéra bol tiež spájaný s neslávnym Istanbulským pogromom. V blízkosti tureckého konzulátu v Solúne, pôvodne rodného domu prezidenta Atatürka, vybuchla bomba. Hoci dom nebol významne poškodený, z útoku boli obvinení bez dôkazov Gréci. Turecké obyvateľstvo v Istanbule, podporované radikálnymi organizáciami, začalo odvetne útočiť na etnické grécke obyvateľstvo mesta. V dňoch 6.-7. septembra 1955 bolo zabitých v pogrome až 57 etnických Grékov, okrem toho boli zničené domy a obchody Grékov, ako aj ortodoxné chrámy. Reakcia vlády bola vlažná, nesnažila sa dementovať falošné správy o gréckej vine, hoci sa skoro zistilo, že za explóziou stál turecký vrátnik.^[6] V roku 1959 prežil pád lietadla Tureckých aerolínií v Spojenom kráľovstve blízko letiska Gatwick, keď cestoval ako premiér v čele tureckej delegácie na rokovania ohľadne Cypru s britskou, cyperskou a gréckou stranou.^[7]

V roku 1960 sa postupne zvyšovalo napätie medzi tureckou vládou a opozíciou. Predmetom kritiky opozície sa stali islamistické reformy Demokratickej strany. Menderes a Bayar začali uvoľňovať prísne sekulárne pravidlá z doby prezidenta Atatürka - znovu otvorené boli tisícky mešít, bolo legalizované zvolávať na modlitby v arabčine miesto turečtiny a otvorili sa nové školy pre náboženských pracovníkov. Taktiež vláda skrátila dobu povinnej vojenskej služby.^[8] V rovnakom čase si vláda pohnevala opozíciu a liberálnu časť obyvateľstva zavádzaním zákonov cenzurujúcich tlač a občasne aj zamedzujúc kritickým novinám publikovať.^[8] Rastúce napätie donútilo Menderesovu vládu vyhlásiť stanné právo na jar roku 1960. 27. mája 1960 turecká armáda vystúpila z nečinnosti a zvrhla vládu. Prezident, premiér a viacerí ministri vlády boli zatknutí a rýchlo odsúdení. Menderes a lídri Demokratickej strany boli väznení a súdení vojenským súdom na ostrove Yassıada. Svoju popravu oddialil pokusom o samovraždu pri predávkovaní sa tabletami na spanie.^[3][9] O milosť pri plánovanej poprave žiadali viacerí štátnici vrátane vtedajšej vojenskej hlavy štátu, Cemala Gürsela, politického protivníka, bývalého prezidenta a predsedu vlády İsmeta İnönü, amerického prezidenta Johna F. Kennedyho či kráľovnej Alžbety II..^[10] Menderes bol odsúdený na trest smrti a 17. septembra 1961 bol popravený obesením na ostrove İmralı v Marmarskom mori.^[11] Moc v krajine prebral generál Cemal Gürsel, ktorý vládol ako prezident aj premiér, čím začalo obdobie armádou-vedenej politiky, ktoré trvalo do roku 1965.

Puč a následná poprava stále rozdeľuje tureckú spoločnosť. Kým sekulárne orientovaní Turci a voliči Republikánskej ľudovej strany chápu akt armády ako opodstatnené konanie na záchranu demokracie, konzervatívnejšia časť spoločnosti a voliči Strany spravodlivosti a rozvoja na čele s prezidentom Erdoğanom prevrat odsudzujú ako porušenie podstaty demokracie.^[11]

Menderes a ďalší lídri Demokratickej strany boli posmrtne rehabilitovaní v roku 1990, jeho pozostatky boli exhumované a presunuté do hrobky v Istanbule. Jeho mauzóleum sa nachádza v štvrti Zeytinburnu pred Theodosiánskymi hradbami, vedľa hrobu bývalého prezidenta Turguta Özala. Je spolu s Özalom a Atatürkom jediný turecký politik, ktorému bolo štátne mauzóleum vybudované.^[12] Po bývalom premiérovi bolo pomenované letisko Adnana Menderesa v Izmire, Univerzita Adnana Menderesa v Aydıne či mnohé ulice a verejné plochy v Turecku.^[13] Z iniciatívy prezidenta Erdoğana je ostrov Yassıada, na ktorom bol Menderes a jeho ministri, v procese prebudovávania na "Ostrov demokracie a slobôd", ako bol v roku 2015 premenovaný. Erdoğan v máji 2019 počas návštevy ostrova so svojou vládou vyzdvihol úlohu Menderesa, odsúdil vojenské prevraty v dejinách krajiny a vyhlásil, že projekt Ostrov demokracie a slobôd by mal byť hotový koncom roka 2019.^[14]

1. ↑ ZÜRCHER, Erik J.. Turkey: A Modern History. [s.l.] : I.B. Tauris, 2004. ISBN 978-1-86064-958-5. S. 397. (po anglicky)
2. ↑ SANSAL, Burak. Adnan Menderes [online]. All About Turkey, [cit. 2019-05-31]. Dostupné online. (po anglicky)
3. ↑ ^{a b} 1961: Adnan Menderes [online]. Executed Today, 17.9.2009, [cit. 2019-05-23]. Dostupné online. Archivované 2016-08-17 z originálu. (po anglicky)
4. ↑ OECD Gross Domestic Product [online]. OECD, [cit. 2019-05-23]. Dostupné online. Archivované 2023-08-23 z originálu. (po anglicky)
5. ↑ ^{a b} DAĞCI, Gül Tuba a Kaan DIYARBAKIRLIOĞLU. Turkish Foreign Policy during Adnan Menderes Period. Alternatives: Turkish Journal of International Relations, Jar 2013, roč. 12, čís. 1, s. 14. Dostupné online [cit. 2019-05-23].
6. ↑ ZAYAS, Alfred. The Istanbul Pogrom of 6–7 September 1955 in the Light of International Law. Genocide Studies and Prevention, august 2007, roč. 2, čís. 2. Dostupné online [cit. 2019-05-22]. ISSN 1911-0359.
7. ↑ 1959: Turkish leader involved in fatal crash [online]. BBC, [cit. 2019-05-23]. Dostupné online. (po anglicky)
8. ↑ ^{a b} Timeline: A history of Turkish coups [online]. Al Jazeera, 16.7.2016, [cit. 2019-05-23]. Dostupné online. (po anglicky)
9. ↑ 1961: Adnan Menderes [online]. [Cit. 2016-07-31]. Dostupné online. Archivované 2016-08-17 z originálu.
10. ↑ YUCEL, Salih. The Struggle of Ibrahim: Biography of an Australian Muslim. [s.l.] : Tughra Books, 2010. ISBN 978-1597842259. S. 156. (po anglicky)
11. ↑ ^{a b} The execution that still overshadows politics [online]. World Bulletin, 17.9.2013, [cit. 2019-05-22]. Dostupné online. (po anglicky)
12. ↑ CHP visits executed PM’s mausoleum for first time [online]. Hürriyet Daily News, 18.9.2012, [cit. 2019-05-23]. Dostupné online. (po anglicky)
13. ↑ Izmir Adnan Menderes Airport (ADB) [online]. Flightpedia, [cit. 2019-05-23]. Dostupné online. (po anglicky)
14. ↑ President Erdoğan visits Yassıada [online]. Ankara: Presidency of The Republic of Turkey: Department of Communications, 26.5.2019, [cit. 2019-05-31]. Dostupné online. (po anglicky)