Igla (prenosný protilietadlový komplet)
| Igla | ||
|---|---|---|
.jpg) 9K338 Igla-S | ||
| Typ: | Protilietadlový prenosný raketový systém | |
| Miesto pôvodu: |  ZSSR Rusko
| |
| História služby | ||
| V službe: | 1981 - súčasnosť | |
| História výroby | ||
| Vyrobené: | 1981 - súčasnosť | |
| Základné údaje | ||
| Hmotnosť: | 17.8 kg | |
| Dĺžka: | 1,57 m | |
| Šírka: | 72 mm | |
| Obsluha: | 2 | |
| Maximálny dostrel: | 5 km (Igla-1) 5,2 km (Igla) 6 km (Igla-S) | |
Igla (rus. Игла; v preklade ihla) je sovietsky neskôr ruský prenosný protilietadlový raketový systém používajúci rakety s infračerveným navádzaním. Je určený na ničenie nadzvukových lietadiel, vrtuľníkov a bezpilotných lietadiel letiacich v prízemných a malých výškach.
Vznik a vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1971 sa v konštrukčnej kancelárii v Kolomne začal vývoj nového protilietadlového kompletu Igla, ktorý mal nahradiť zastaraný komplet Strela. Nový komplet nazvaný Igla mal prekonávať staršie systémy Strela doletom, dostupom i presnosťou a účinnosťou navádzacieho zariadenia, ktoré malo byť výrazne odolnejšie proti rušeniu a klamným cieľom. Ale práve vývoj nového navádzania sa neúnosne preťahoval, takže bolo rozhodnuté zaradiť do služby dočasnú verziu s navádzacou hlavicou z kompletu 9K34 Strela-3. Testovanie tohto kompletu s označením 9K310 Igla-1 prebiehalo od 15. januára do 9. júla 1980 na testovacom polygóne Donguz. Komplet bol zavedený do služby 11. marca 1981. Sériová výroba novej protilietadlovej zbrane sa realizovala v Kovrovskom závode V.A. Degťareva, rovnako ako produkcia všetkých predchádzajúcich prenosných systémov protivzdušnej obrany.[1]
O dva roky neskôr zaviedla sovietska armáda už vylepšenú verziu s označením 9K38 Igla. V roku 1996 spustilo Rusko vývoj efektívnejšej a spoľahlivejšej verzie systému Igla. Skúšky nového kompletu s označením 9K338 Igla-S prebehli v roku 2001 a o rok neskôr bol zavedený do služby v ruskej armáde.[2]
Varianty
[upraviť | upraviť zdroj]- 9K310 Igla-1 (v kóde NATO: „SA-16 Grouse“): základný variant prenosného protilietadlového kompletu Igla. Strela 9M313 sa odpaľuje z trubice 9P322 pomocou mechanizmu 9P519. K systému patrí aj rádiový rozpoznávač vlastných a nepriateľských cieľov 1L14 a elektronický zobrazovač 1L15-1.
- 9K38 Igla (v kóde NATO: „SA-18 Grouse“): variant, ktorý sa vyznačuje väčšou odolnosťou voči rušeniu, väčšou spoľahlivosťou pri identifikácii cieľa a mierne zvýšeným dosahom (5,2 km). Strela 9M39 s novým infračerveným senzorom sa odpaľuje z trubice 9P39 pomocou mechanizmu 9P516.[3]
- 9K338 Igla-S (v kóde NATO: „SA-24 Grouse“): najmodernejší variant, ktorý je výrazne efektívnejší ako staršie typy. Nesie ťažšiu bojovú hlavicu typu Igla-N a navyše má dva zapaľovače - kontaktný a bezkontaktný laserový. Odpaľovací systém zaisťuje vysokú pravdepodobnosť zasiahnutia cieľa a to aj pri prelete rakety vo vzdialenosti cca 5 metrov. Strela 9M342 sa odpaľuje z trubice 9P338. Igla-S má dostrel zvýšený až na 6 km a výkonnejšiu hlavicu (ako z hľadiska výbušnej hmoty, tak aj počtu úlomkov). Celková hmotnosť odpaľovacieho zariadenia s raketou sa zvýšila na 19 kg. Životnosť tohto kompletu pri skladovaní vo vykurovaných miestnostiach v špeciálnych boxoch je desať rokov. Životnosť sa znižuje sedem rokov pri skladovaní v nevykurovaných priestoroch alebo na dva roky pri skladovaní mimo boxov počas vojenskej operácie.[4]
Bojové nasadenie
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 27. februára 1991 počas operácie Púštna búrka bola kompletom 9K310 Igla-1 zostrelená americká F-16, keď vykonávala nálet v malej výške.[5]
Občianska vojna v Rwande
[upraviť | upraviť zdroj]V apríli 1994 bolo raketami zem-vzduch zasiahnuté rwandské vládne lietadlo Dassault Falcon 50, ktoré sa práve chystalo na pristátie na medzinárodnom letisku Kigali. Prvá raketa zasiahla jedno z krídel lietadla, druhá strela potom zasiahla jeho chvost. Dassault Falcon vzbĺklo vo vzduchu a následne sa zrútilo do záhrady prezidentského paláca, pričom pri náraze explodovalo. Všetci na palube, vrátane prezidenta Juvénala Habyarimanu, zahynuli.[6] Totožnosť páchateľov bola neznáma, ale v roku 2004 bývalý poručík RPF (Rwandan Patriotic Front) Abdul Ruzibiza vypovedal, že bol súčasťou bunky, ktorá vykonala tento atentát na prezidenta raketami Igla-1.[7]
Dňa 16. apríla 1994 boli dva Sea Harriery boli navedené na bosniackosrbské obrnené jednotky na okraji Goražde. Pri pokuse o bombardovanie dvoch bosniackosrbských tankov bol jeden Sea Harrier zasiahnutý raketou prenosného kompletu Igla-1. Pilot Nick Richardson sa katapultoval a hoci pristál v moslimských líniách mesta, bol neskôr odovzdaný tímu SAS.[8]
V auguste 1995 počas operácie Deliberate Force bolo kompletom Igla-1 zostrelené francúzske lietadlo Mirage 2000D.[9]
19. augusta 2002 prevážala ruská armáda vo vrtuľníku Mil Mi-26 vojakov, ktorí sa mali zapojiť do bojov v Čečensku. Čečenskí separatisti však vrtuľník zasiahli raketou kompletu Igla a ten musel následne núdzovo pristáť v mínovom poli, čo spôsobilo, že úplne zhorel. Pri havárii zahynulo celkovo 127 vojakov ruskej armády a ruských vzdušných síl (hoci tento typ je určený na prepravu max. 90 vojakov), čo predstavuje najväčšiu stratu na životoch v histórii helikoptérového letectva.[10]
Vojenská intervencia v Líbyi (2011)
[upraviť | upraviť zdroj]Pri vojenskej intervencii v Líbyi, ktorej cieľom bolo zvrhnutie vlády plukovníka Muammara Kaddáfího, sa britské vrtuľníky Apache niekoľkokrát stali terčom útokov rakiet kompletu Igla-S. Vždy sa im však podarilo odlákať strely pomocou klamných cieľov a pokračovať v plnení misie.[11]
Druhá občianska vojna v Líbyi (2014 - súčasnosť)
[upraviť | upraviť zdroj]23. marca 2015 zaútočilo lietadlo koalície Úsvit Líbye MiG-23UB na letisko Zintan (Al Watiya). Počas náletu ho vojaci Líbyjskej národnej armády zostrelili raketou zem-vzduch, pričom sa predpokladá, že išlo o komplet Igla-S.[12]
Používatelia
[upraviť | upraviť zdroj]
Alžírsko
Arménsko
Azerbajdžan
Angola
Bangladéš
Bielorusko
Brazília
Bosna a Hercegovina
Botswana
Egypt
Gruzínsko
India
Irak
Irán
Jordánsko
Kórejská republika
Kórejská ľudovodemokratická republika
Kuba
Libanon
Malajzia
Mexiko
Mjanmarsko
Nikaragua
Pakistan
Peru- Rusko
Severné Macedónsko
Spojené arabské emiráty
Srbsko
Singapur
Slovensko
Slovinsko
Sýria
Uganda
Ukrajina
Venezuela
Vietnam
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Переносной зенитный ракетный комплекс 9К310 "Игла-1" [online]. missilery.info, [cit. 2022-07-15]. Dostupné online.
- ↑ Источник: информационное агентство «Интерфакс-АВН». ПЗРК "Игла-С" принят на вооружение Российской армии [online]. aviaport.ru, 2002-07-16, [cit. 2022-07-15]. Dostupné online.
- ↑ Переносной зенитный ракетный комплекс 9К38 "Игла" [online]. missilery.info, [cit. 2022-07-15]. Dostupné online.
- ↑ Переносной зенитный ракетный комплекс 9К338 "Игла-C" [online]. missilery.info, [cit. 2022-07-15]. Dostupné online.
- ↑ F-16 Aircraft Database [online]. f-16.net, [cit. 2022-07-15]. Dostupné online.
- ↑ RANTER, Harro. ASN Aircraft accident Dassault Falcon 50 9XR-NN Kigali Airport (KGL) [online]. aviation-safety.net, [cit. 2022-07-17]. Dostupné online.
- ↑ RUCYAHANA, John. The Bishop of Rwanda: Finding Forgiveness Amidst a Pile of Bones. [s.l.] : Thomas Nelson, 2008. ISBN 1418573264, 9781418573263. S. 69. (Anglický)
- ↑ On this day 16 April 1994 [online]. fleetairarmoa.org, [cit. 2022-07-17]. Dostupné online.
- ↑ OWEN, Robert C.. Deliberate force - A case study in effective air campaigning. [s.l.] : [s.n.], 2000. ISBN 1-58566-076-0. S. 34. (Anglický)
- ↑ 2002 Khankala Mi-26 crash [online]. en-academic.com, [cit. 2022-07-17]. Dostupné online.
- ↑ Ministry of Defence. Army Apache crew members honoured for actions over Libya [online]. gov.uk, [cit. 2022-07-17]. Dostupné online.
- ↑ MARTIN, Guy. Two pilots dead in Libyan rebel MiG-23 shootdown [online]. defenceweb.co.za, 2015-03-26, [cit. 2022-07-17]. Dostupné online.
Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
