Ľubomír Párička
| Ľubomír Párička | |
| slovenský ľudový umelec | |
 Ľubomír Párička hrajúci na gajdách (2017) | |
| Narodenie | 25. marec 1954 (70 rokov) Jahodníky, súčasť mesta Martin, Slovensko |
|---|---|
Ľubomír Párička (* 25. marec 1954, Jahodníky) je slovenský ľudový umelec, výrobca ľudových hudobných nástrojov a interpretátor ľudovej hudby.
Biografia
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v obci Jahodníky, dnes súčasť mesta Martin. Po absolvovaní strojárskeho učilišťa a neskôr strednej priemyselnej školy v Martine pracoval v Závodoch ťažkého strojárstva (ZŤS) ako normovač a konštruktér. Istú dobu pracoval v Líbyi, kde vyučoval tamojších študentov základy strojárstva. Od roku 1988 pracoval ako vedúci skladového hospodárstva v štátnom podniku Neografia.
Od roku 1978 je ženatý, má dve deti. Žije pri obci Bystrička.
Od detstva sa zaujímal o ľudovú kultúru, najmä o hudbu, ale aj o podobu života našich predkov žijúcich na vidieku. Tento živý záujem ho v mladosti priviedol k výrobe fujár a píšťal. Neskôr vytváral aj trojhlasné stredoslovenské gajdy, dvojhlasné oravské gajdy, rôzne typy pastierskych píšťal, drumble, bačovské flauty, rohy (hlásne trúby). S jeho hudobnými nástrojmi hrajú hudobníci v telesách ako Lúčnica, Slovenský ľudový umelecký kolektív alebo Štátny komorný orchester zo Žiliny.
Okrem hudobných nástrojov vyrába aj črpáky, vyrezávané palice, zdobené pracie piesty, drevené figúrky a väčšie plastiky, ako aj súčasti ľudového odevu (ako sú kožúšky, krpce, opasky, pracky, pastierske kapsy, korbáče a biče). Od výroby hudobných nástrojov neskôr prešiel k interpretácii ľudovej hudby (hra na fujare, píšťalách a gajdách, spev). Jeho inšpiračnými a muzikantskými vzormi boli fujaristi ako: bača Jozef Zachar z Priechodu, Jožko Rybár z Detvy, Peter Paciga z Vígľaša, Martin Ľupták-Sanitrár z Kováčovej či Juraj Kubinec z Utekáča.
Bol aktívny ako tanečník a neskôr sólista-inštrumentalista vo folklórnych súboroch Turiec v Martine, Stavbár v Žiline, Partizán v Slovenskej Ľupči, spolupracoval aj so SĽUK-om, Lúčnicou a skladateľom Svetozárom Stračinom.
Dlhodobo sa zúčastňuje folklórnych festivalov v Martine, Detve, Myjave, Východnej, Čičmanoch, Oravskej Polhore a inde. Vystupoval aj na početných folklórnych festivaloch v zahraničí.
Je aktívnym členom Spolku fujarášov a Cechu slovenských gajdošov.
V roku 2008 vydal vlastný CD-nosič s názvom „Spoveď fujary“ a spolupracoval na dvoch ďalších. Jeho hra na fujaru bola použitá v dokumentárnom filme o Slovensku s názvom „Cesty Slovenskom“ (2011). Podieľal sa aj na vzniku 7-dielneho dokumentárneho cyklu o výrobe hudobných nástrojov a interpretácii slovenskej ľudovej hudby.
Ocenenia (výber)
[upraviť | upraviť zdroj]- Jeho zásluhy o udržiavanie ľudovej hudby boli ocenené udelením plakety dr. Ladislava Lenga na folklórnych slávnostiach v Detve v rokoch 1978, 1983, 1985, 1986, 1987, 1988, 2003, 2008, 2009 a 2010.
- V roku 1990 bol ocenený druhým miestom na súťaži v hre na handrársku píšťalu a drumbľu v anglickom Clevelande.
- V roku 2004 mu bola udelená zlatá medaila Matice slovenskej za šírenie slovenskej kultúry.
- V roku 2013 obdržal cenu mesta Martin za vynikajúce výkony v oblasti kultúry.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Ľubomír Párička spieva pieseň Boli by ma zabili pre dva snopke jariny, sprevádzaná hrou na gajdy
-
Hra Ľubomíra Páričku na fujare
-
Zdobenie fujár vyrobených pánom Páričkom -
Zdobené pracky
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- HRUBÝ, Ladislav: Prostá krása. In: Slovensko (kultúrno-spoločenský mesačník), roč. 11, 1987, č. 11, s. 21.
- S fujarou v náručí. In: Ľudia a Zem, roč. 56, 2007, č. 5, s. 88 a nasl.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Stručné biografické heslo na stránke Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV).
- Interpretácia dvoch ľudových piesní.
- Krátky film Fujary Ľuba Páričku.
Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
