Úd (arab. عود úd, mn. č. أعواد a’wád ) je tradičný arabský strunový nástroj s hlbokou hruškovitou ozvučnou skriňou, krátkym krkom a bezpražcovým hmatníkom. Hlava je od krku charakteristicky odychýlená o 45 – 90°. Úd je priamym predchodcom európskej lutny, ktorá sa odlišuje prítomnosťou pražcov na hmatníku.

V závislosti od systému transkripcie arabčiny, názov nástroja sa môže uvádzať aj ako ud, ʻud, oud, zriedkavo tiež út. Vo verzii s určitým členom al-úd alebo elaúd. V iných krajinách, kde sa nástroj používa, je to turecky ud alebo ut, grécky ούτι (úti), arménsky ուդ (ud, ut). V perzštine sa používa názov barbat (بربط), v somálčine kaban.

S expanziou umajjovského kalifátu v Andalúzii sa v 8. storočí úd dostal do Európy. Z formy názvu s určitým členom (al-úd) vznikol španielsky názov pre lutnu laúd, francúzsky luth, nemecký Laute, taliansky liuto, holandský luit či anglický lute.

Úd má najčastejšie 12 strún, ktoré sú zoskupené po dve do šiestich párov (6×2). Alternatívne môže mať 5×2 alebo 7×2 strún. Existujú rôzne spôsoby ladenia:

• C F A D G C  – najbežnejšie ladenie
• D G A D G C  – starší spôsob ladenia
• F A D G C F  – vysoké ladenie
• B E A D G C  – ladenie pre klasickú hudbu
• G C D G C F
• E A D G C  – päťstrunové ladenie (Sýria, Palestína, Libanon)
• G A D G C  – päťstrunové ladenie (Egypt)
• B E A D G C F – sedemstrunové ladenie

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Úd (hudobný nástroj)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Úd (hudební nástroj) na českej Wikipédii a Oud na anglickej Wikipédii.

z d u Arabské hudobné nástroje
Strunové	Buzuk Gimbri Kánún Sinsimija Úd
Sláčikové	Kamandža Rabáb
Dychové	Arghul Gajta Midžuiz Mizmar Mizvád Nai
Bicie a perkusie	Darbuka Davul Dof Karákib Naqara Naqareh

z d u Azerbajdžanské hudobné nástroje
Strunové	Buzuk Čeng Kánún Komuz Mugni Rud Saz Šahrúd Tar Úd
Sláčikové	Čagáne Kamandža Rabáb
Dychové	Balaban Bilii kaval Kaval Nai Tulum Zurna
Bicie a perkusie	Bendir Darbuka Davul Dof Duduk Kus Laggutu Naqara Naqareh