Óndra Łysohorský
lašský básnik
Narodenie	6. júl 1905 Frýdek, Rakúsko-Uhorsko, dnes Frýdek-Místek, Česko
Úmrtie	19. december 1989 (84 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko
Biografický portál

Óndra Łysohorský, vlastným menom doc. PhDr. Ervín Goj (* 6. júl 1905, Frýdek – † 19. december 1989, Bratislava) bol básnik, píšuci básne v lašskom nárečí, ktoré pozdvihol na básnický jazyk, ale aj v nemčine a v ruštine.

Navštevoval Nemecké gymnázium v Ostrave a neskôr študoval francúzštinu, nemčinu a češtinu na Nemeckej univerzite v Prahe. Usadil sa na Slovensku kde pôsobil ako stredoškolský profesor v Kremnici, Trnave a Bratislave.

Od roku 1939 žil v Sovietskom zväze, kde sa pripojil k česko-slovenskej vojenskej jednotke a bol osobným učiteľom francúzštiny generála Ludvíka Svobodu.

V 50. rokoch sa stal vedúcim katedry jazykov na Univerzite Komenského v Bratislave. Bol nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru v rokoch 1966 a 1970.

• Spjewajuco piaść (1934)
• Hłos hrudy (1935),
• Wybrane wérše (1936),
• Lašsko poezyja 1931 - 1937
• Aj lašske řéky płynu do mořa, antológia (1958)
• Jediný pohár. Výbor z veršů. (1964)
• Lašsko poezyja 1931-1977, súborné dielo pod patronátom UNESCO (1988)

• Štyri zbierky vyšli počas jeho pobytu v ZSSR v preklade laureáta Nobelovej ceny Borisa Pasternaka, Mariny Cvetajevovej a iných básnikov
  • Песнь о матери / Pesň o materi
  • Земля моя / Zemľja moja
  • Песни о солнце и земле / Pesni o solnce i zemle
  • Стихотворения / Stichotvorenija
• Brázdou k vesmíru Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1960., v preklade Štefánie Pártošovej a Ľubomíra Feldeka
• Korom, te légy a mérce, 1962

• Óndra Łysohorský Archivované 2006-08-23 na Wayback Machine (cz)
• Recenzia knihy Poručénstwo - Odkaz Archivované 2006-11-02 na Wayback Machine (cz)
• Pavel Gan: Jak jsem po 2. sjezdu spisovatelů přispĕl ke zmrtvýchvstání slezského evropského básníka Óndry Łysohorského Archivované 2007-03-27 na Wayback Machine (cz)