Ferrara
mesto
historické centrum
Vlajka Erb
Štát	Taliansko
Región	Emilia-Romagna
Nadmorská výška	9 m n. m.
Súradnice	44°50′00″S 11°37′00″V / 44,83333°S 11,61667°V / 44.83333; 11.61667
Rozloha	404,36 km² (40 436 ha)
Obyvateľstvo	132 288 (2020[1])
Hustota	327,15 obyv./km²
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	44121 do 44124
Telefónna predvoľba	0532
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Ferrara, City of the Renaissance, and its Po Delta
Typ pamiatky	kultúrna
Rok zápisu (č. zasadnutia)	1995 (#19)
Rok rozšírenia	1999
Číslo	733
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	ii, iii, iv, v, vi
Patrón mesta	Svätý Juraj
Poloha mesta v Taliansku
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Ferrara je talianske mesto v oblasti Emilia-Romagna, hlavné mesto rovnomennej provincie. Leží na rieke Pád a od roku 1995 je súčasťou Svetového dedičstva UNESCO.

Nachádza sa tu univerzita (Università degli Studi di Ferrara) a arcibiskupstvo (arcidiecéza Ferrara-Comacchio). Ekonomika je historicky založená na poľnohospodárskej výrobe, ale nachádzajú sa tu aj rôzne priemyselné podniky, najmä v petrochemickom priemysle a stredisko pre malé a stredné podniky.

V 4. storočí bolo vo Ferrare zriadené biskupstvo a mesto sa v druhej polovici 6. storočia stalo centrom jedného z longobardských vojvodstiev. V 12. storočí získala Ferrara samosprávu (člen Lombardskej ligy) a od roku 1196, resp. 1208, bola s krátkou prestávkou pod vládou rodu Este, keď Azzo I. bol zároveň markgrófom z Este (zo začiatku s titulom podesta). Od roku 1240 vládol rod Este vo Ferrare s titulom kniežat a ovládol odtiaľ i Modenu (1260/1288) a Reggio v Emilii. V rokoch 1308 – 1317 sa Ferrara dočasne ocitla pod vládou Benátok a vzápätí pápežov.

V roku 1471 bola Ferrara povýšená na vojvodstvo pod zvrchovanosťou Vatikánu, ktorý v roku 1597 územie (po vymretí priamej línie panujúceho rodu) pripojil a ktorému patrila až do roku 1860/1861, kedy bola pripojená k Talianskemu kráľovstvu.

Počet obyvateľov

• Francesco del Cossa (* 1436 – † 1477), taliansky maliar
• Girolamo Savonarola (* 1452 – † 1498), taliansky náboženský a politický reformátor, dominikán
• Lorenzo Costa (* 1460 – † 1535), taliansky renesančný maliar
• Isabella d'Este (* 1474 – † 1539), markíza z Mantovy, významná postava talianskej renesancie a jedna z najvýznamnejších postáv vtedajšej politiky a kultúry
• Giovanni Boldini (* 1842 – † 1931), taliansky, vo Francúzsku pôsobiaci žánrový maliar a portrétista
• Italo Balbo (* 1896 – † 1940), taliansky letec a veliteľ tzv. čiernych košieľ a verný nasledovník Benita Mussoliniho
• Michelangelo Antonioni (* 1912 – † 2007), taliansky filmový režisér a scenárista
• Giorgio Bassani (* 1916 – † 2000), taliansky románopisec, básnik a esejista

• Highland Park, USA
• Kaufbeuren, Nemecko
• Koper, Slovinsko
• Krasnodar, Rusko
• Lerida, Španielsko
• Saint-Étienne, Francúzsko
• Sarajevo, Bosna a Hercegovina
• Swansea, Veľká Británia
• Szombathely, Maďarsko
• Tartu, Estónsko
• Žilina, Slovensko

Ferrara - Piazza Ariostea

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ferrara

• Oficiálna stránka

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ferrara na českej Wikipédii.

z d u Talianske pamiatky na zozname svetového dedičstva UNESCO
Severné Taliansko	Crespi d’Adda Janov – Le strade Nuove a komplex Palazzi dei Rolli Mantova a Sabbioneta Portovenere, Cinque Terre Monterosso al Mare Vernazza, Corniglia Manarola, Riomaggiore a ostrovy Palmaria, Tino a Tinetto Monte San Giorgio Rezidencie kráľovského rodu Savojských Rhétska dráha1 Skalné kresby vo Valcamonice Sacri Monti v Piemonte a Lombardii Santa Maria delle Grazie Prehistorické nákolné stavby okolo Álp Mocenské strediská Longobardov v Taliansku Brescia Castelseprio Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy Benátske obranné stavby Ivrea
Severovýchodné Taliansko	Archeologické nálezisko a patriarchálna bazilika v Aquilei Botanická záhrada v Padove Katedrála, Torre Civica a Piazza Grande v Modene Dolomity Renesančné mesto Ferrara Ranokresťanské pamiatky v Ravenne Benátky a Benátska lagúna Verona Mesto Vicenza a Palladiove vily v Benátsku Mocenské strediská Longobardov v Taliansku Cividale del Friuli Kopce prosecca Conegliano a Valdobbiadene Cyklus fresiek zo 14. storočia v Padove
Stredné Taliansko	Assisi Bazilika svätého Františka a ďalšie františkánske pamiatky Etruské nekropoly Cerveteri a Tarquinia Historické centrum Florencie Vila Adriana v Tivoli Piazza del Duomo v Pise Pienza Rím2 Historické centrum San Gimignana Historické centrum Sieny Historické centrum Urbina Val d’Orcia Villa d’Este Mocenské strediská Longobardov v Taliansku Spoleto Campello sul Clitunno Vily a záhrady Mediciovcov v Toskánsku Slávne kúpeľné mestá Európy (Montecatini Terme) Podlubia v Bologni
Južné Taliansko	Alberobello Amalfinské pobrežie Castel del Monte Národné parky Cilento a Vallo di Diano s archeologickými náleziskami Paestum, Velia a kláštorom Certosa di Padula Historické centrum Neapola Kráľovský palác v Caserte s parkom, Akvadukt Vanvitelli a komplex San Leucio Archeologické nálezisko v Pompejach, Herculaneu a Torre Annunziata Skalné obydlia v Sassi di Matera Mocenské strediská Longobardov v Taliansku Benevento Monte Sant'Angelo
Ostrovy	Liparské ostrovy Archeologické nálezisko v Agrigente archeologické nálezisko Su Nuraxi di Barumini Syrakúzy a Skalná nekropola Pantalica Neskorobarokové mestá vo Val di Noto Caltagirone Militello in Val di Catania Catania Modica Noto Palazzolo Acreide Ragusa Scicli Villa Romana del Casale Etna Arabsko-normanské Palermo a katedrály v Cefalù a Monreale
^1 spoločne so Švajčiarskom; ^2 spoločne s Vatikánom